COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je piatok 7. mája 2021. Sviatok má Monika zajtra má sviatok Ingrida .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow ŠARM - Oči pre Karinku
ŠARM - Oči pre Karinku Formátovať pre tlač

23 máj 2008    

Uverejnené v mesicaci máj v týždenníku ŠARM 

Oči pre Karinku
Pred mesiacom Karinka náhle stratila zrak. Nádor v hlave ohrozoval jej život. Dnes vidí a rodičia i lekári hovoria o zázraku.

Nikolka sa jej bála -spomína si Košičanka Juliana na reakciu svojej staršej dcéry, keď si doviedla poldruharočnú Karinu z nemocnice domov. Nikolku vystrašila dlhá jazva na sestrinom pravom spánku s osemnástimi stopami po stehoch. Škaredá rana je, našťastie, už iba jedinou stopou po nádore, ktorý od narodenia bujnel v Karinkinej hlave a spôsobil, že dieťa vo chvíli osleplo.

Pamätná streda

Mal to byť všedný deň. Kuchár Marián sa vybral na začínajúcu stavbu rodinného sídla do Prešova. Nikolka tú stredu prežila v škôlke. Juliana, predavačka na materskej dovolenke, sa pustila do prípravy raňajok pre Karinku. Fádnosť dňa vyprchala v momente, keď si Karinka začala na tanieriku hľadať chlebík, ktorý tam nebol. Julianu premklo zlé tušenie, ktoré sa znásobilo po chvíli, keď Karinku poslala obuť si papučky. „Mama, neni,“ zašvitorilo dievčatko a šokovaná Juliana hľadela na papučky, ktoré stáli vedľa dcéry.
„To si nevie zo mňa inak uťahovať, keď mám dôležitejšiu prácu?“ pamätá si Marián otázku, ktorú si v duchu položil, keď mu manželka do telefónu zvestovala, že dcéra zrejme nevidí. Hneď si však uvedomil, že manželka by o deťoch takto asi nežartovala. Nič zlé si nepripúšťal ešte ani vo chvíli, keď im obvodná lekárka poradila, aby s malou hneď zašli na neurológiu. „O tri hodiny mi Julka zavolala, že Karinke v hlave niečo objavili.“ To „niečo“ bol vrodený mozgový nádor vo veľkosti orecha, ktorý začal znenazdania krvácať a Karinka prestala vidieť.

Ako vo filme

„Prečo práve ona?“ pýtala sa Juliana, tak ako iní ľudia v momentoch, keď ich deťom ide o život. Na hľadanie neexistujúcej odpovede nebol čas. V každom prípade to bol šok, lebo dovtedy nikto v mladej rodine neprekonal žiadnu vážnu chorobu, ktorá by ho dostala do nemocnice. „Až na môj slepák, ktorý mi vybrali pred pätnástimi rokmi,“ vraví Juliana.
„Iná možnosť ako operácia neprichádzala do úvahy. Nebolo sa o čom rozhodovať,“ uvažuje a pred očami sa jej tie dni mihajú ako rýchly sled filmových záberov. Až s odstupom času si Marián uvedomil, že stanovenie diagnózy, konzultácie odborníkov a okamžité rozhodnutie o operácii nebol americký seriál z lekárskeho prostredia, ale realita. „Fakt som si dovtedy myslel, že niečo také je možné iba vo filmoch,“ chváli teraz prácu slovenských odborníkov Marián a dookola opakuje slová poďakovania.
Najťažší moment svojho života prežila Juliana vo chvíli, keď pred operačnou sálou Karinku odovzdávala lekárom. Nasledujúce tri hodiny, ktoré trvala operácia, boli plné neistoty a napätia. „Nech prežije,“ modlila sa Juliana, keď prednosta neurologickej kliniky MUDr. Miroslav Gajdoš rezal Karinke kožu, keď pílil otvor do lebky, odsúval mozog a popri kosti sa dostával do oblasti hypofýzy, kde sa navyše krížia aj optické dráhy a prechádzajú tadiaľ i tepny zásobujúce mozog krvou. „Horšie uložený tumor už ani nemôže byť,“ konštatuje operatér.
Perspektívy pred operáciou neboli najlepšie. Tá najideálnejšia hovorila o tom, že ak to celé prežije, bude slepá. „S tým sme sa zmierili, no nechceli sme ju stratiť,“ hovoria rodičia o kritických momentoch. V tých chvíľach pri nich stála celá rozvetvená rodina. „Modlili sa a dávali slúžiť omše po celom Slovensku,“ ďakuje im Marián.
Pocit, že to bude dobré, nadobudol otec tesne po operácii, keď Karinku prevážali z operačnej sály. „Julka sa jej prihovorila a ona vtedy zakývala dvoma prštekmi,“ vidí Karinkinu ruku v spleti množstva hadičiek a drôtov, ktorými bola napojená na prístroje. Utešoval sa, že keď sa hýbe, nebude po operácii postihnutá. No ani vtedy ešte nebolo isté, či dieťa operáciu prežije. Hrozilo riziko infekcie a nedala sa odhadnúť ani reakcia malého organizmu na ťažký zákrok.

Radostný plač

Je zaujímavé, ako sa Karinka vyrovnávala so stratou zraku. „Hneď ako prestala vidieť, začala všetko chytať do rúk, prikladať k ústam, k nosu, reagovala na každý zvuk,“ uvažuje Juliana nad obdobím, keď bola Karinka slepá. S manželom sa tešili, že žije, no vrásky im spôsobovala budúcnosť - jej zrakové postihnutie by znamenalo poriadnu zmenu pre všetkých. Nad hrozbami budúcnosti sa však nestihli zamýšľať. Karinka totiž otočila hlavu za pohybujúcou sa loptičkou. „Potom som sa s ňou prechádzala po nemocničnej izbe a ona zrazu objala dievčatko, čo tam s nami ležalo. Musí vidieť, pomyslela som si,“ vracia sa Juliana k radostným okamihom. Fakt, že dcéra opäť vidí, potvrdili aj následné testy. „Keď sa Karinke vrátil zrak, privítala ma plačom a verte, pre mňa to bol najkrajší darček,“ teší sa z úspešnej operácie doktor Gajdoš.

Súhra

Zdá sa, že Karinka si prežité utrpenie ani nepamätá. Mesiac po operácii behá tak ako predtým a ustráchaným rodičom, dávajúcim pozor na jej nezahojenú hlavičku, tak spôsobuje obavy. „Manželku som začal viac obdivovať,“ prezrádza Marián a pohľadom zamieri k Juliane, ktorá na kolenách drží spiacu dcérku, a ešte pripomenie, že rodinu Karinkina choroba viac stmelila. Napokon dokázala to i sestra Nikolka, keď posmelená vysvetlením mamy, že to je stále tá istá Karinka, vyslovila: „Mami, ja ju veľmi ľúbim.“

***

Zákerný nádor

Kraniofaryngeóm je vrodený nádor pochádzajúci zo zvyškov základu hypofýzy, ktorý sa zvyčajne rastom prejaví do pätnástich rokov života. Podľa prednostu neurochirurgickej kliniky košickej Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura Doc. MUDr. Miroslava Gajdoša, CSc., tvorí takýto typ tumoru päť až desať percent všetkých detských nádorových ochorení. „Jeho zákernosť je v tom, že rastie pomaly a môže spôsobovať plazivé zmeny, ktoré si okolie nemusí hneď všimnúť,“ konštatuje. Deti postihnuté kraniofaryngeómom môžu zaostávať v telesnom i duševnom vývine, môžu trpieť zrakovými poruchami i bolesťami hlavy. Jedinou liečbou je chirurgické odstránenie.

. . .

Foto popis| Šťastní Miščíkovci. Karinkina choroba rodinu ešte viac stmelila.
Foto autor| FOTO: MILAN GREJTÁK

Foto popis| Rozlúčka s nemocnicou. Prednosta Miroslav Gajdoš priznáva, že detské mozgy operuje s väčšou bázňou.
Foto autor| FOTO: MILAN GREJTÁK

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
   
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001