Ilustračná foto - personál

UNLP patrí prvenstvo v transplantáciách obličiek od živých darcov. Výsledky prezentovali na celoslovenskom Transplantfóre.

„Predstavte si, že máte všetko pod kontrolou a darí sa vám. Zrazu sa váš život obráti naruby pre trvalé zlyhanie funkcie obličiek (nejaký zápal, cukrovka alebo vysoký tlak). Ste odkázaný na pravidelnú dialýzu – čistenie krvi, ktoré vaše obličky už nezvládnu. Trikrát týždenne vás na 5 hodín napoja na prístroj – “umelú obličku”. Z tejto komplikovanej situácie je len jedna cesta ako sa vrátiť do normálneho života: transplantácia obličky,“ povedal v jednej z diskusií MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH, CETC, riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) a prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti (STS). Spolu s transplantačným tímom považujú darovanie orgánu od živého darcu za najvyšší ľudský počin.

V Košiciach odborníci bilancovali výsledky darcovského programu

Obličku na transplantáciu môžete dostať od darcu živého alebo mŕtveho – na Slovensku je to takmer v 90% darca mŕtvy. Pre košické transplantačné centrum v UNLP je však tento rok prelomový. Od svojho vzniku totiž zrealizovali najviac transplantácií obličiek od živých darcov, až 12, čo je najviac aj v celoslovenskom meradle. Centrum zároveň patrí medzi najaktívnejšie spomedzi štyroch slovenských.

„Ideálnych darcov je málo a jednou z možností ako bezpečne zvýšiť ich počet, je akceptovať orgány od marginálnych darcov. To zn. darcov vekovo starších nad 60 rokov, resp. darcov od 50 do 59, ktorí majú dva rizikové faktory, napr. vysoký krvný tlak, horšia funkcia obličiek či cievna mozgová príhoda ako príčina smrti,“ uvádza primár Transplantačného oddelenia UNLP, MUDr. Igor Gaľa, PhD., MPH.

Výmena orgánu je náročný proces, nájsť darcu nie je o nič ľahšie

Transplantácia je mimoriadne zložitý proces, tak z medicínskeho, ako aj organizačného hľadiska, a vyžaduje spoluprácu desiatok ľudí: anestéziológov, nefrológov, chirurgov, urológov, pneumológov, kardiológov, hepatológov, imunológov, mikrobiológov, hematológov, odborníkov v laboratórnej medicíne atď. Nájsť vhodného darcu ale nie je o nič ľahšie.
„Naša organizácia sa aktívne zapojila do vývoja softvéru, ktorý páruje vhodných darcov s príjemcami, aj v rámci krížovej výmeny medzi tými darcami, ktorí síce emočne prejavia záujem orgán darovať, ale s príjemcom sa nezhodujú. Cieľom je robiť to na medzinárodnej úrovni, ale musíme sa dôkladne pripraviť. Softvér musí 100% fungovať, treba zvládnuť náročnú logistiku a čo je základ, celý tím špecialistov si musí dôverovať,“ hovorí riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie, MUDr. Daniel Kuba, PhD. (na fotografii vpravo).

Príbuzní: „Vieme, čítali sme o tom, s darovaním orgánu súhlasíme.“

Na Slovensku ročne robíme v priemere do 200 transplantácií obličky, pečene a srdca. Srdce ale môže byť transplantované iba od mŕtveho darcu, pečeň iba výnimočne od živého darcu (prakticky iba vtedy, keď daruje rodič časť pečene svojmu dieťaťu). K dobrým výsledkom v transplantačnom programe prispievajú kampane, prednášky, diskusie v médiách medzi odbornou i laickou verejnosťou, stretnutia na školách aj univerzitách. Úspešná je celoslovenská kampaň Sedem životov (jeden darca môže zachrániť až sedem životov – obličky, pečeň, pankreas, srdce, pľúca a črevo). „Stále častejšie sa nám stáva to, že príbuzní sledujú naše kampane, vedia o darovaní orgánov a rozhovor zastavia hneď na začiatku so slovami: Vieme, čo nám chcete povedať, čítali sme o tom, súhlasíme s tým,” hovorí MUDr. Beňa.

Princíp ľudskosti a pomoci je v každom z nás

Podľa oficiálnych údajov z Eurobarometra sa o darovaní orgánov doma rozpráva 40% európskych rodín, na Slovensku je to 29%. Najviac, až 74% domácností o možnostiach transplantácií hovoria holandské rodiny a najmenej v Litve, 15%. „Ak ste o takejto situácii v kruhu svojej rodiny zatiaľ nepremýšľali, pokojne otvorte túto tému na najbližšom rodinnom stretnutí. Uistite svojich blízkych, že okrem vecných darov k narodeninám, môžu vaši geneticky alebo emočne blízki od vás počítať s darom nevyčísliteľnej hodnoty,” dodáva na záver doktor Ľuboslav Beňa, prezident STS a riaditeľ UNLP.