Smrť blízkeho človeka, partnera vie život doslova obrátiť naruby. Podobnú situáciu zažila aj Košičanka Paula. Spočiatku sa hospitalizácii na psychiatrickej klinike v nemocnici bránila. Až nadišiel čas, kedy pochopila, že si bez odbornej pomoci nepomôže. „Dlho som si myslela, že si s depresiou poradím sama. Čim dlhšie som to odkladala, tým to bolo horšie. Keď mi moja psychiatrička opakovane položila otázku, dokedy sa hospitalizácii mienim vyhýbať, tak som napokon povedala, že OK, idem do toho,“ začína svoje rozprávanie.
Na hospitalizáciu na I. psychiatrickú kliniku UNLP Košice a LF UPJŠ prišla „s veľmi malou dušičkou“. „Myslela som si, že ma sem zavrú a odísť budem môcť, až keď oni uznajú za vhodné. Našťastie to tak nebolo. Personál bol veľmi milý, program som mala nabitý každý deň. Človek sa počas hospitalizácie vôbec nenudí. Vďaka dennému stacionáru mi naša terapeutka, pani Marta, doniesla množstvo umeleckej práce.“
A jednou z nich bola aj tvorba STROMU ÚPRIMNOSTI A ODKAZOV PACIENTOV, ktorý pripravili pacienti I. psychiatrickej kliniky v spolupráci so známym výtvarníkom Helmutom Bistikom.
Helmut, ktorý má umelecké skúsenosti s hendikepovanými ľuďmi, pri predstavovaní projektu uviedol: „Mne osobne dáva umenie terapie. Preto som zatiaľ nepotreboval služby, ktoré ponúka klinika. Som však veľmi rád, že som mohol vytvoriť pre jej klientov a zamestnancov STROM ÚPRIMNOSTI. Keď som pracoval na jeho vlastnostiach, uvedomil som si, že keby každý z nás mal len trochu z toho, čo je pri koreňoch stromu uvedené, tak sme zachránení,“ uviedol H. Bistika.
Láskavosť, obetavosť, trpezlivosť – korene stromu a nášho personálu
Cez vlastnosti nášho personálu, cez svoje korene – láskavosť, trpezlivosť, obetavosť strom dostáva výživu a vďaka odkazom pacientov – napísaných na listoch ďalej rastie a kvitne. „Lístočky s odkazmi sú spätnou väzbou pre náš personál. Aj odkazmi pre nových, ktorí prichádzajú, aby sa nebáli, aby videli, že naše oddelenie je bezpečné a dáme im obetu a profesionálnu starostlivosť, ktorú potrebujú,“ hovorí Mgr. Marta Sabolová, terapeutka kliniky.
Hlavnou myšlienkou projektu je terapeutický vzťah. „A ten sme začali s našimi pacientami nadväzovať už pri samotnej realizácii projektu. Spolu sme premýšľali, kam postavíme strom, ako by mali vyzerať jeho listy. Pacienti mi ich pomohli vystrihovať, rozdelili sme ich aj farebne, pre mužov hnedé listy, pre ženy zelené. A je už na pacientoch, kam presne umiestnia svoj list pri odchode,“ uzatvára terapeutka.
Strom spojil osudy psychiatrických pacientov
Práve pri práci na tomto strome spoznala Paula ďalších pacientov, s ktorými bola hospitalizovaná na klinike. „Pri vystrihovaní listov sme sa stretli viacerí, a tým pádom sme si začali vymieňať pocity z pobytu a odchádzala som odtiaľ po dvoch týždňoch ako iný človek.“ Dnes odporúča aj ostatným, aby nepodceňovali zmeny duševnej rovnováhy.
„Tak som to robila na začiatku aj ja. Keď vám niekto diagnostikuje ťažkú depresiu, tak si človek povie, veď depky má dnes kadekto. Ale nie je to jednoduché, netreba to podceňovať, ale naopak vyhľadať odborníka, ako pri hociktorom inom zdravotnom probléme. Odborníci vedia, ako poradiť, ich rukami prešli tisíce pacientov. A hlavne nech sa nikto nehanbí sa svoj stav. Byť v depresii neznamená, že som si ju niečím spôsobila, jednoducho nastala životná situácia, ktorá ma do depresie dostala.“ Stačili dva týždne na klinike a dostala sa míle ďalej, dovtedy len stagnovala na jednom mieste a upadala do hlbšej a hlbšej depresie.
28-ročný Mário sa ocitol na 1. psychiatrickej klinike po tom, ako absolvoval trojmesačnú liečbu v protialkoholickej liečebni. „Po návrate som však mal recidívu. Začalo to nevinne, myslel som si, že v malom množstve alkohol zvládnem. Ale opak bol pravdou, začalo sa to stupňovať a postupne som sa vracal do starých koľají. Uvedomil som si, že to musím okamžite riešiť. Stalo sa a prišiel som sem na toto oddelenie, kde sa nachádza strom trpezlivosti.“
Neostať na svoj problém sám
„Najdôležitejšie je rozprávať sa o svojom probléme s ostatnými. Ako to je, čo to je, prečo to robím. Zároveň mi to umožnilo nebyť taký tragický, brať veci aj s humorom. Dejú sa nám zlé, aj dobré veci, to musíme vedieť prijať. Máme totiž takú ťažobu, ktorú si nesieme na pleciach a potom si vymýšľame rôzne veci, trápime sa a nie sme aktívni v živote. Aj tá moja konzumácia alkoholu mi slúžila na to, aby mi vymazala zo života negatívne veci. A toho sa potom človek zachytí. Ale život je krásna vec, musíme pokračovať ďalej.
Paule, ktorá pracuje v hotelierstve a gastronómii, pomohli situáciu zvládnuť aj skvelí kolegovia. „Vedeli, čo sa mi stalo, koho som stratila. Dali mi takú neuveriteľnú podporu, čas a priestor, stále boli so mnou v kontakte, tí najbližší aj vedeli, že idem sem, lebo sa neviem pohnúť z miesta. Všetci mi držali palce, čakali kedy sa vrátim a aká budem, keď sa vrátim. Mám ten najlepší kolektív a najlepšieho zamestnávateľa, že boli tak trpezliví,“ uzatvára svoj príbeh Paula. „Zamilovať sa do seba je láska na celý život“, s týmto odkazom na lístku na strome sa rozlúčil so svojím pobytom na klinike Mário. „Nebyť na svoj problém sám, mať okolo seba ľudí, ktorí mi pomôžu a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc,“ dodáva.
Nový strom nahradil starý, už obsypaný listami pacientov
Nový strom nahradil pôvodný, ktorý na klinike vytvorili a používali pacienti roky v spolupráci s terapeutkou PhDr. Zitou Vasilkovou. „Veľmi sa tomuto dielu tešíme. Odkazy, ktoré na strome budú pribúdať, s nimi sa pracuje ďalej aj v rámci jednotlivých terapeutických úkonov,“ uviedol Mgr. MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA, prednosta I. psychiatrickej kliniky.
„Strom úprimnosti a odkazov je významný terapeutický nástroj, ktorý na našom pracovisku využívame už viac ako desať rokov. Jeho význam je v prvom rade v zlepšovaní terapeutického vzťahu medzi pacientmi, ktorí prichádzajú na jednotlivé oddelenia kliniky, a personálu,“ uviedol J. Dragašek. Často sa totiž podľa neho stáva, že „noví pacienti mávajú veľký pocit neistoty, nevedia, akým spôsobom im bude poskytovaná zdravotná starostlivosť a čo môžu od toho očakávať. Nápomocné býva práve to, že majú možnosť zdieľať skúsenosti s pacientmi, ktorí sú už na konci terapeutického procesu a ktorí si už prešli tou cestou, ktorá ich ešte len čaká.“
Niektoré odkazy pacientov môžu byť venované priamo či nepriamo aj zdravotníkom. „Často v nich medzi riadkami nájdeme odkazy pre nás samotných, to znamená, akým spôsobom možno upraviť a zlepšiť komunikáciu na úrovni lekár – pacient, terapeut – pacient, čo pacientom na oddelení a klinike chýba, akým spôsobom im liečebné prostredie možno zmeniť a zlepšiť,“ dodal prednosta.
UNLP v celoslovenskej kampani
Projekt STROM TRPEZLIVOSTI A ODKAZOV PACIENTOV je súčasťou celoslovenskej kampane venovanej podmienkam psychiatrickej hospitalizácie a otázkam potreby humanizácie v psychiatrii. Vychádza z účinného medzinárodného modelu „Safewards“. Pred časom ho predstavilo Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s poprednými slovenskými odborníkmi v oblasti duševného zdravia.
Siahlo sa pritom po medzinárodnom, overenom modeli bezpečnej psychiatrickej starostlivosti – „Safewards“, ktorý zahŕňa viaceré odporúčania na zlepšenie terapeutického vzťahu s pacientom. Otázka duševného a psychického zdravia sa stala mimoriadne dôležitou najmä v posledných dvoch rokoch, vplyvom pandémie, ale aj ďalších mimoriadnych okolností, ktoré negatívne ovplyvňujú životy ľudí. Do projektu sa zapojili obidve psychiatrické kliniky UNLP.