Psychiatrickí klienti UNLP ako prví odohrali autorské divadlo vo vlastnej réžii. Ich smiech a väčšie sebavedomie personál dojali.
Príbeh o malej princeznej poukazuje na čistú a úprimnú dušu malých detí, ktoré sa tešia z malicherností a zlo postupne spoznávajú na ceste životom i vo svojom okolí. „Milá Jasmínka, to som ja tvoja Víla sudička a do vienka ti dávam veľa šťastia počas celého tvojho života a k tomu odvahu, vôľu pevnú, trpezlivosť, múdrosť a rovnako tak zdravie a lásku nebeskú…“ taký je začiatok rozprávky v réžii klientov Denného psychiatrického stacionára II. psychiatrickej kliniky UNLP Košice. Prvé divadlo klientov kliniky pod vedením skúsenej MUDr. Slávky Dubinskej zmenilo ich pohľad na okolitý svet aj seba samých: „Po mesiaci práce sa nám podarilo potlačiť niektoré príznaky ich ochorení a klienti získali väčšie sebavedomie.“
Klientka Dada: „Podobne ako bytosti z rozprávky, aj my bojujeme s nepriateľom, v našom prípade s duševným ochorením a rovnako ako oni, bojujeme nielen sami, ale hlavne spoločne, lebo spolu dokážeme viac. V spoločnosti sme často zahalení, no rozprávka nám ukázala, že máme čo ponúknuť.“
Skoro ako v reálnom živote: zlá kráľovná i dobrá víla
V predstavení vystupuje kráľ, princezná, zlá kráľovná, škriatok i dobrá víla. „Každý z klientov si vybral svoju obľúbenú rozprávkovú postavu, ktorá by mala charakterizovať jeho vlastnosti, temperament i povahu. Táto rozprávka je vnútorným vyjadrením toho, čo ich najviac trápi,“ hovorí odborná garantka psychiatrického stacionára MUDr. Dubinská.
Ich vlastné divadlo nemalou mierou prispelo k naplneniu ich života s náročnou diagnózou, čo vyjadrili aj v texte divadelnej hry. „Pekná spomienka prináša dobrú emóciu, a ak si ju pripomenieme znova, zobudí v nás radosť, ktorá tu už raz bola. Podľa mňa sme všetci poskladaní zo spomienok, také kôpky spomienok a okrem vedomostí aj každá emócia z nás vytvára nejaké osobnosti.“
Spoločnosťou posielaní „do kúta“
Klienti, ktorí vytvorili divadlo, sú pacienti s najzávažnejšími diagnózami, a tí po akútnej hospitalizácii potrebujú doliečenie. Ich duševná porucha ich natoľko hendikepuje, že potrebujú dlhý čas na svoj návrat do spoločnosti. „Ide o klientov s poruchami z okruhu schizofrénie, ktorých máme najviac. Sú tu aj pacienti s afektívnymi poruchami, s tzv. veľkou recidivujúcou depresívnou poruchou,“ hovorí odborníčka.
Denný psychiatrický stacionár často navštevujú klienti, ktorí absolútne nekomunikujú, nedokážu sa ani usmiať. „Cítia hlavne veľkú stigmu tým, že sú na okraji záujmu spoločnosti, cítia sa obmedzovaní a často posielaní „do kúta“ a v tejto umelej komunite sa cítia lepšie, lebo si tu vytvorili nové pevné priateľstvá a radi by tieto väzby prenášali aj do reálneho života,“ hovorí odborníčka.
Rozprávkou chceli vyjadriť, že sú ľuďmi, ktorí takisto dokážu správne rozmýšľať aj napriek tomu, že trpia psychickou poruchou. „Počas rozprávkovej tvorby sa postupne otvárali, povedali niečo zo svojej duše a u niektorých som po prvýkrát počula smiech, čo ma veľmi dojalo….jednoducho úžasný projekt na to, aby vedeli ísť do spoločnosti, do prírody s priateľmi, aby vedeli komunikovať, aby mohli ísť kdekoľvek, kde budú chcieť,“ dopĺňa sestra Denného psychiatrického stacionára Mgr. Monika Kožejová.
Spontánny nápad
Bábkové divadlo vzniklo ako autorské predstavenie klientov kliniky vrátane scenára, dramaturgie, výroby bábok, scény aj technického zázemia, či výberu hudby. To všetko dokázali spojiť do zmysluplného celku úplne spontánne. „Základom bola biblioterapia – práca so slovom, textom, s literatúrou, ďalej tréning pamäte, asociačného myslenia a pozornosti, muzikoterapia na vyjadrenie emócií a vnútorného naladenia a v neposlednom rade arteterapia a ergoterapia ako posilňovanie nervovej činnosti, biológie mozgu a zručností vrátane jemnej motoriky,“ menuje použité terapeutické postupy psychiatrička Dubinská.
Po premiére na domácej pôde plánujú vystúpiť aj v inom prostredí
Predstavenie, ktoré v covidovom období mohli prezentovať zatiaľ len personálu kliniky, prinieslo nielen veľký umelecký, ale aj emocionálny zážitok a klienti nadobudli pocit, že urobili niečo zaujímavé, pekné aj dojímavé. „Máme aj záujemcov. Radi by si toto predstavenie pozreli klienti rôznych občianskych združení, ktorí pracujú s mentálnym zdravím, chceli by sme ho prezentovať aj v iných denných psychiatrických stacionároch a kluboch, a ak by prišla ponuka prezentovať sa aj v základných školách, tak by sme ju prijali,“ hovorí doktorka Dubinská.
„Šťastie si treba pestovať, ono vždy vyrastie“
„Rozhodnutie našich klientov o pokračovaní v ďalšej tvorbe divadelných pásiem a menších javiskových foriem je určite správne a my, ktorí sme boli pri tom, im to vieme len odporučiť,“ zhodujú sa zamestnanci II. psychiatrickej kliniky, ktorí si vystúpenie nenechali ujsť.
„A ľudia, tí od šťastia spievali a tancovali týždeň, možno aj dva v kuse, a nikdy už nezabudnú, že šťastie si treba pestovať a ono vždy vyrastie, “sú záverečné slová rozprávky, ktorá je odrazom hĺbky duše hlavných protagonistov.