Seminár sa v priestoroch Psychiatrickej kliniky na Rastislavovej 43 niesol v duchu témy „Terapeutické postupy v DPS- Jeseň2017.“ V odbornej diskusii a príspevkoch počas 8. ročníka tohto stretnutia sa účastníci zamerali najmä na budúcnosť DPS.

Foto: Dionýz Kiss

Foto: Dionýz Kiss

 Na stretnutí sa prezentovali výsledky práce jednotlivých stacionárov, vymieňali sa skúsenosti  v rámci workshopov a skúšali sa nové terapeutické postupy. S nostalgiou sa spomínalo na nadšenie,  ktoré sprevádzalo prácu terapeutov, ale aj demotivujúce problémy (najmä v oblasti ekonomického zakotvenia), s ktorými sa stretávajú všetky mimo zdravotnícke aktivity. „To potvrdzuje nutnosť hľadania nových zdrojov– či už zmien v inštitucionálnom zabezpečení (napr. väčšia účasť sociálneho sektora) alebo hľadaní spôsobov, ako znovu oživiť entuziazmus tých, ktorí sa na starostlivosti o duševne chorých podieľajú. Spomínané postrehy viedli k záveru, že v prípade komunitnej starostlivosti o psychicky chorých je nutné vytváranie multidisciplinárnych tímov integrovaných komunitnou štruktúrou služieb s prepojením na zdravotnícku starostlivosť,“ informovala primárka Psychiatrickej kliniky MUDr. Slávka Dubinská, MHA.

V súvislosti s tým sa účastníci oboznámili s obsahom  listu ministrovi zdravotníctva JUDr. Tomášovi Druckerovi  s výzvou či skôr prosbou o pomoc s nastavením podmienok pre stacionáre tak, aby fungovali aj naďalej. Pri súčasných platbách za miestodeň od zdravotných poisťovní je akýkoľvek- aj ten najskromnejší a najekonomickejší DPS podľa štatistík veľmi stratový To je podľa odborníkov aj hlavný dôvod, prečo sa nedarí napĺňať Reformu psychiatrickej starostlivosti (1991) a prečo stacionáre buď zanikajú, stávajú sa nefunkčné a prečo nové nevznikajú.

Foto: Dionýz Kiss

V tejto dobe dynamicky sa meniacich nárokov sa denné centrá alebo ich nástupcovia v podobe komunitných projektov musia usilovať o to, aby:

- inšpirovali ľudí k sebadôvere a napĺňali energiou, pocitom nádeje a aktivizovali
- pobádali klientov k tomu, aby si okolo seba vytvárali sociálnu sieť tvorenú priateľmi a známymi
-  stimulovali ich k tomu, aby sa plne zúčastňovali na dianí v miestnej komunite
- nediskriminovali, neposudzovali, ale konali akceptujúco
- boli prístupné a atraktívne pre všetkých ľudí- pracujúcich, študentov, ľudí s trvalou invaliditou, no najmä tých z menšín- či už etnických, náboženských a taktiež aby boli prístupné pre tých, ktorí sa doposiaľ vyhýbali využívaniu takýchto služieb
- vytvárali príležitosti k rozvíjaniu zručností a daností a k osobnostnému rastu
- sústreďovali sa a stavali na tom, čo je v človeku zdravé, pozitívne pomáhali ľuďom zorientovať sa vo svojej situácii a vedeli ich správne nasmerovať – napr. poskytovaním potrebných informácií o iných centrách, možnostiach pomoci, ale aj o bežných každodenných záležitostiach, ako sú nákupy, upratovanie či voľno časové aktivity.
- A v neposlednom rade boli schopné rýchlo sa prispôsobiť

Foto: Dionýz Kiss

Čo je to denný stacionár?

Denné stacionáre sú definované ako zaradenia špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorá sa realizuje formou denného pobytu v trvaní 6 - 8 hodín. Pri zriaďovaní  sa uplatňuje regionálny princíp t.j. pre región 150 000 obyvateľov je to 30 denných miest a 1 špecializovaná ambulancia. Ich hlavným cieľom je dostupnosť a komplexná psychiatrická starostlivosť. Denné stacionáre pracujú samostatne, administratívne sú však prepojené na psychiatrické zariadenia. V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 17 takýchto stacionárov, z toho 5 v Bratislave. Terapeutické kontinuum, ako základný princíp fungovania, je zabezpečený terapeutickým tímom. Predpokladá  sa tiež prepojenie s lôžkovými zaradeniami, s rehabilitačnými strediskami a s organizáciami pre príbuzných i pacientov. „Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere je to 4 - 12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom,“ dodáva primárka.

Foto: Dionýz Kiss

Komunitná liečba je systém terapie, podpory a pomoci, ktorý je po obsahovej a organizačnej stránke usporiadaný tak, aby bol schopný pomôcť ľuďom s vážnejším psychickým postihnutím žiť v podmienkach  bežného života čo najuspokojivejším spôsobom. V rámci sociálnej rehabilitácie ľudí s duševnou poruchou sa používajú aktivity ako je komunita, pracovné či umelecké dielne, sociálne poradenstvo, sociálna prevencia,  psychoterapia, rodinná sociálna terapia, fungovanie a práca v komunite, pracovná terapia, arteterapia, chránené bývanie, chránené zamestnávanie či osobná asistencia.

Foto: Dionýz Kiss

Aj napriek problémom, ktoré neobišli ani tento sektor, pripravená vianočná burza výrobkov klientov na záver spestrila celý program a naladila účastníkov stretnutia do pozitívnych emócií.

Foto: Dionýz Kiss