Dnes je nedeľa 16. februára 2020. Sviatok má Ida zajtra má sviatok Miloslava .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
Poďakovania

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow LEKÁRSKE LISTY: Klinická výživa pri ochoreniach žalúdka
LEKÁRSKE LISTY: Klinická výživa pri ochoreniach žalúdka Formátovať pre tlač

30 august 2011    

Uverejnené:  4.8.2011
Autor: Bc. Gabriela Bartková asistentka výživyOddelenie liečebnej výživy UNLP Košice

Liečebná výživa má mať vedecký základ, majú ju viesť a vykonávať odborne vyškolení pracovníci. Poznaním metabolizmu a fyziológie človeka, bolo zistené, že chorý organizmus potrebuje rovnaké množstvo výživných látok ako zdravý. Liečebný efekt možno dosiahnuť zmenou technológie prípravy stravy, zmenou pomeru živín či ich obmedzením niektorej živiny a vhodným výberom potravín.
„Človek je, aby žil.“ Samozrejmou potrebou každého živého organizmu je výživa. Pre niekoho sa zásady fyziologickej výživy stali samozrejmosťou, niekto k ním pristupuje ľahkovážne, pre niekoho zas jedlo predstavuje jeden z pôžitkov, ktorý si treba dokonale vychutnať. Striedmosť, pravidelnosť a pestrosť v jedení nás môžu udržať dlho pri sile, zdraví, pri životnom optimizme a z radosti z pevného zdravia. Naše telo si všetko pamätá a neskôr môže jednoducho prestať správne fungovať. Pod pojmom výživa rozumieme súhrn pochodov, ktorým organizmus z vonkajšieho prostredia prijíma látky, premieňa ich, využíva a nepotrebné vylučuje.

1. Gastritídy

Histologicky je možno rozdeliť gastritídy na akútne, chronické a zvláštne formy, podľa intenzity zmien sliznice na mierne a stredne výrazne. Podľa rozsahu môže ísť o antrálnu gastritídu, eventuálne pangastritídu (najčastejšie spojená s infekciou Helicobacter pylori) a korporálnu (často autoimunitného pôvodu).

Akútna gastritída
Akútna gastritída je vzácna, lebo odznie často pred možnosťou histologickej diagnostiky po niekoľkých dňoch. Vyznačuje sa edémom, prekrvením sliznice, pri ťažších formách erózie a v hojnom množstve zastúpené polymorfonukleárne leukocyty a fibrín v histologickom vyšetrení. Etiologickým faktorom sú najčastejšie: alkohol, potravinoná iritanciá, nevhodná korenistá strava, bakteriálne toxíny, vírusy, lieky. V klinickom obraze dominujú nauzea, vomitus, nechutenstvo, halitóza, ktoré po vynechaní noxy aj spontánne ustúpia.
Liečba spočíva v eliminácii noxy, v krátkodobej hladovke s postupným prechodom na bujónové polievky, varené zemiaky, biele mäso. Podanie absorbentov toxínov (aktívna hlinka, živočíšne uhlie) a symptomatická antisekrečná a spazmolytická liečba urýchľujú odznenie ťažkosti.

Korozívna gastritída
Ide o zvláštnu formu akútnej gastritídy. Vzniká najčastejšie náhodným alebo samovražedným požitým liehu, kyseliny, alebo silného dráždidla. Prví stupeň korozívnej gastritídy je charakterizovaná opuchom a sčervenaným sliznice s následnou nekrózou bez vzniku striktúr. Pri druhom stupni preniká patologický proces hlboko do sliznice a pri treťom stupni môže dôjsť k penetrácii žalúdka. Väčšinou sú tieto stavy spojené so septickým šokom, renálnym zlyhaním a v 30% aj so smrťou. Klinicky sa korozívna gastritída prejaví prudkou pálivou bolesťou v ústach, krku, na hrudi či v bruchu, a to bezprostredne po požití. Niekedy sa objaví vracanie krvi. Pokus o vracanie môže spôsobiť rozsiahle poškodenie tkaniva. Nevyhnutná je hospitalizácia pacienta. Je doporučená parenterálna výživa s podávaním širokospektrálnych antibiotík a kortikoidov.

Chronická gastritída
Etiológia chronickej gastritídy závisí od typu gastritídy, až v 80% prípadov sa spája s prítomnosťou Helicobactera pylori (HP). S rozvojom endoskopických vyšetrovacích metód, ktoré boli spojené s odobratím bioptických vzoriek, sa menili aj názory na klasifikáciu gastritíd. Podľa rozsahu postihnutia žalúdka sa gastritída hodnotí ako: antrumgastritída pri postihnutí antrálnej oblasti žalúdka, pri postihnutí tela žalúdka ako korporálna gastritída a pri postihnutí celého žalúdka ako pangastritída. Pri endoskopickom náleze erózií sa odporúča používať ich delenie na ploché a vyklenuté. Morfologické hodnotenie bioptickej vzorky zahrnuje hodnotenie zápalu, aktivity, atrofie, intestinálnej metaplázie a prítomnosť HP.

Helicobacter pylori
Objav mikroorganizmu Helicobacter pylori (HP) a spoznanie jeho klinického významu sa považuje v gastroenterológii za najväčší objav 20. storočia. Najväčšiu zásluhu na ňom majú J.R. Warren a B.J. Marshall, ktorí roku 1983 ako prví vykultivovali zo sliznice pacienta s chronickou aktívnou gastritídou a peptickým vredom špirálovitú baktériu a dali jej meno Campylobacter pyloridis. Až neskôr bol prijatý názov Helicobacter pylori. Trvalo dlho, kým sa zistilo, že táto baktéria sa zúčastňuje na vzniku chronickej aktívnej gastritídy, peptického vredu, gastrického karcinómu a gastrického lymfómu (maltómu).

Epidemiológia infekcie HP
Prevalencia infekcie HP sa pohybuje od najnižšej 20 – 26% (Austrália, USA) po najvyššiu 60 – 65% ( Čína, Brazília). Veľké rozdiely boli pozorované aj v rámci jednej krajiny – USA, kde bola až dvojnásobne vyššia prevalencia u čiernej rasy a tiež v nižšej sociálno – ekonomickej triede. Prevalencia infekcie HP:
- narastá s vekom,
- narastá s klesajúcim sociálno – ekonomickým statusom,
- je vyššia v rodinách s vredovou chorobou duodéna,
- prevalencia HP je vyššia u čiernej rasy,
Pozitívne trendy sa v posledných rokoch zaznamenali na Slovensku a v Českej republike. S pozitívnou zmenou sociálno – ekonomického statusu klesá prevalencia HP v z pôvodných 50 – 60% na 30 – 40%.

Liečba infekcie HP
Liečba infekcie HP je náročná a vyžaduje kombináciu viacerých ATB (antibiotika) spolu s intenzívnou antisekrečnou liečbou. Za účinnú považujeme takú kombináciu, pomocou ktorej sa dosahuje eradikácia HP u viac ako 90% pacientov. Z antibiotík sa za najefektívnejšie považujú amoxicilín, claritromycín, azitromycín, metronidazol a tetracyklín. Štyri týždne po ukončení antimikrobiálnej terapie sa odporúča kontrola jej úspešnosti. Za najvhodnejší sa považuje neinvazívny dychový test. Ak nie je dychový test dostupný, vyšetríme antigen HP v stolici alebo urobíme kontrolnú endoskopiu s odberom materiálu na rýchly ureázový test, kultiváciu HP, prípadne histologické vyšetrenie.

2. Nádorové ochorenia žalúdka

V žalúdku aj dvanástniku sa môžu vyvinúť benígne aj malígne nádory. Podľa histologickej povahy môžu byť epitelové a neepitelové. Najvýznamnejším a najčastejším nádorom žalúdka je adenokarcinóm. Z benígnych nádorov sú najčastejšie gastrické polypy a submukózne leiomyómy.

Klasifikácia včasného karcinómu
Japonská spoločnosť pre výskum rakoviny žalúdka urobila klasifikáciu včasného karcinómu (JRSGC). Za včasný „early cancer“ sa považuje karcinóm postihujúci len sliznicu a podslizničné väzivo – nevrastajúci do svaloviny. Je klasifikovaný do 3 typov:
typ I - polypoidný
typ II - povrchový - superficiálny, ktorý má 3 podtypy:
a) vyvýšený, b) plochý, c) poklesnutý,
typ III – vyhĺbený (exkavovaný)

Terapia
Jedinou možnosťou liečby je kompletná resekcia karcinómu s excíziou šetkých postihnutých lymfatických uzlín. Paliatívna resekcia prináša symptomatickú úľavu u viac ako 50% pacientov so známkami obštrukcie. Prognóza prežitia po operačnom výkone závisí na histologickom typu nádora.
Stavy po chirurgickom výkone na žalúdku
Terapeutické postupy v tejto oblasti sa v posledných tridsiatich rokoch podstatne zmenili a to zavedením antagonistov H2 receptorov do praxe a neskôr inhibítorov protónovej pumpy. Efektívna konzervatívna liečba vredovej choroby a okrem toho technické možnosti liečebnej endoskopie zredukovali potreby liečby vredovej choroby do takej miery, že efektívna chirurgická liečba je v súčasnosti zriedkavá a najčastejšie sa indikuje pre obštrukciu v oblasti pylorického kanála. Na Slovensku sú preferované nasledovné operácie:
-  resekcia žalúdka I. typu s gastroduodenálnou anastomózou – Billroth I.,
- resekcia žalúdka II. typu s gastrojejunálnou anastomózou – Billroth II. a našitia kýpťa žalúdka na exkludovanú jejunálnu kľučku – operácie Roux-Y.
Najfrekventnejšou príčinou indikácie urgentnej chirurgickej liečby je krvácanie a perforácia peptického vredu.

3. Liečebná výživa

Základom dobrého zdravia, prevencie, ako aj liečenia chorôb je správna výživa. Medzi výživou a hojením rán je veľmi úzky vzájomný vzťah. Počas života tráviaci trakt spracuje 200 - 300 ton potravy. V tom mu pomáhajú mechanické vplyvy (potraviny, pohyb tráviaceho traktu), vylúčenie tráviacich štiav a enzýmov. Nezastupiteľné miesto má aj prítomnosť mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v celom tráviacom trakte. Mení sa aj ich množstvo a skladba. Počet mikroorganizmov sa zvyšuje smerom prechodu potravy - v tenkom čreve ich je 2-3 x viac ako v žalúdku, a v hrubom čreve je ich viac 4-10 násobne. Zloženie mikroflóry nie je počas života konštantné, mení sa podľa potrieb organizmu, podľa druhu, množstva a skladby prijímanej potravy. Najlepším zabezpečením správneho zloženia črevnej mikroflóry je pestrá vyvážená strava, obsahujúca všetky zložky potravy.


Šetriaca diéta pri ochoreniach žalúdka
Energetická a biologická hodnota šetriacej diéty podľa MZ SR, platí od roku 1992, KJ 9500, B 80g, T 70g, S 320g. Šetriaca diéta ľahko stráviteľná je indikovaná pri žalúdočnom katare, vredovej chorobe žalúdka, stavoch po operáciách žalúdka, anémii, anorexii pri karcinóme žalúdka, pri horúčkovitých ochoreniach, vredovej chorobe, malabsorpcii a divertikulárnej chorobe.

Charakteristika diéty
Je plnohodnotná s fyziologickým pomerom bielkovín a sacharidov a znížením tukov, aby strava bola lepšie stráviteľná. Pomerne vysoká kalorická hodnota dodáva diéte ľahký realimentačný charakter. Výber potravín a technologická úprava sa zameriava na to, aby strava bola chutná a aby sa mohla podávať aj chorým pripútaným na lôžku pri ťažkých ochoreniach so zreteľom na potrebu zaraďovať do diéty len kvalitné potraviny. Pravidla pre šetriacu diétu:
- výber potravín, korenia a spôsob spracovania tlmí sekréciu žalúdočných enzýmov, a tým pôsobí proti horným dyspeptickým ťažkostiam pacienta,
- pravidelnosť v jedle, malé porcie a častejšie 6-8 krát denne, pri energetickom vyvážení stravy čo je zárukou stability hmotnosti,
- nepiť veľké množstvo tekutín naraz,
- nutný je individuálny výber potravín,
- nepoužívať príliš horúce alebo mrazené jedlá a nápoje,
- dôležitý je fyzický a psychický pokoj pacienta, zákaz fajčenia a pitia alkoholických nápojov a kávy, režimové opatrenia spojené s dostatkom spánku.

Zásady pri šetriacej diéte
- mechanické šetrenie – strava nesmie zvyšovať tonus, peristaltiku alebo silným tlakom dráždiť steny tráviaceho traktu. Denný príjem je rozdelený do niekoľko denných dávok, podávajú sa malé porcie. Výber potravín je zameraný na vylúčenie, alebo obmedzenie nestráviteľných zložiek stravy, rozpustné a nerozpustné vlákniny, tuhé šľachy z mäsa. Pri určitých diétnych postupoch je často nutná celková, alebo čiastočná úprava stravy do kašovitej a tekutej konzistencie.
- chemické šetrenie – strava nesmie zvyšovať sekréciu tráviacich štiav, alebo dráždiť sliznicu tráviacich ústrojov a to buď priamo svojím chemickým zložením, alebo látkami, ktoré vznikajú počas trávenia. Silným chemickým dráždením sú napríklad extrakty z mäsa, prepáleného tuku, koncentrovaného alkoholu, čiernej kávy, silného čaju, korenín a pochutín. Ďalšou skupinou dráždidiel je kysličník uhličitý v nápojoch, organické kyseliny v droždí a kyseliny pri trávení so zvýšeným podielom koncentrovaného cukru, alebo bielkovín.
- termické šetrenie – strava nesmie dráždiť tráviaci trakt svojou vysokou, alebo nízkou teplotou. Šetriaci diétny režim pri ochoreniach tráviaceho traktu sa u každého pacienta stanovuje individuálne.

Technologická úprava pokrmov
Pri tejto diéte je potrebné správnym technologickým postupom dosiahnuť výraznú chuť, vôňu a vzhľad jedla. Technologická úprava sa preto do istej miery približuje normálnej strave s vylúčením takých postupov, ktoré spôsobujú ťažkú stráviteľnosť potravín. Preto sa v diéte obmedzuje aj dávka tukov, lebo tlmia sekréciu žalúdočnej šťavy. Chuťová výraznosť potravín sa nedosahuje koreneným a solením, ale správnym výberom aromatických potravín ako sú vývar z húb, syry, kapary, sterilizovaný chren a ich vhodnou technologickou úpravou. Koreníme zelenou petržlenovou vňaťou, pažítkou, estragónom, zelerom, kôprom, rascou a majoránom. Podávame napríklad silnú hovädziu polievku a mäsové vývary, šťavy z mäsa a aromatické zeleniny. Niektorým chorým možno po jedle podávať aj čiernu instantnú kávu. Veľký dôraz sa kladie na zostavenie jedálneho lístka. Má obsahovať všetky obľúbené jedlá a má byť pestrý. Pečieme len vo vode, dusíme a varíme pod pokrievkou. Aj bez prepaľovaných tukov dávame pozor, aby jedlá boli pripravené do mäkka. Do polievok, aj do mäsových štiav cibuľu nesmažíme, ale môžeme ju rozvariť a tým aj šťavu zahustiť. Nasucho opečené mäso, podlejeme vývarom mäsovým, alebo zeleninovým a dusíme. Odporúčame pripravovať jedlá v mikrovlnnej rúre, alebo v teplovzdušnom hrnci. Na priamom ohni grilovanie mäsa a potieranie mäsa s rôznymi marinádami nie je vhodné, pretože pri vysokej teplote sa tuky na povrchu mäsa prepaľujú a vytvárajú kôrku, čím zaťažujú žalúdok. Jedlá zahusťujeme zátrepkou z múky, vody či mlieka, alebo zápražkou z múky na sucho opraženou pre jej lepšiu chuť a farbu. Taktiež môžeme zahusťovať rôzne druhy prívarkov a omáčok varenou mixovanou koreňovou zeleninou, alebo strúhanými zemiakmi. Z tukov používame len kvalitné oleje, ako olivový, slnečnicový, repkový, alebo čerstvé maslo, ktoré pridávame až do hotových jedál, aby nedochádzalo k ich prepaľovaniu. Diétna úprava sa nemusí vždy rovnať nechutnej strave a preto sa snažíme o dokonalé spracovanie diétnych pokrmov.
Polievky: podávame bez zahustenia, napríklad mäsové a zeleninové vývary so závarkami a cestovinou. V prípade potreby zahusťujeme len žltou zápražkou, čo znamená múku v masle len prehrejeme alebo ju rozmiešame v sladkom alebo kyslom mlieku, prípadne v nízkotučnej smotane. Niektoré druhy polievok môžeme zahustiť aj prelisovanými zemiakmi. Polievky vhodne koreníme pažítkou, zelenou petržlenovou vňaťou alebo kôprom.
Mäso: podávame v prírodnej úprave. Mäso pečieme bez tuku, ktorý pridáme až do šťavy po podliatí. Z tukov používame maslo, olej rastlinný a olivový, margarín a len veľmi zriedkavo masť. Ak pripravujeme mäso na cibuľke, cibuľku nepražíme na tuku, ale ju len rozvaríme v šťave alebo ju sparíme. Rovnako upravujeme aj ostatnú zeleninu. Pred dokončením úpravy šťavu precedíme a prísadu prelisujeme. Šťavy z mäsa môžeme zaprášiť múkou alebo zahustiť nadrobno nakrájanými zemiakmi, ktoré v šťave rozvaríme. Vyprážané mäso nepodávame.
Prílohy: podávame prakticky všetky druhy bez obmedzenia. Varené zemiaky, dusené zemiaky, všetky druhy cestovín, ryžu, žemľové knedličky, suchárove knedličky. Nepodávame pečené zemiaky, hranolčeky, pre vysoký obsah prepáleného tuku a kysnuté knedličky pretože sú ťažko stráviteľné.
Zelenina: zaraďujeme v bohatom výbere, obmedzujeme len tvrdú a vyslovene drevnatú zeleninu. Tuk pri dusení zeleniny pridávame až do šťavy, aby sa neprepaľoval. Zeleninu zásadne nepražíme. Vylučujeme nafukujúce druhy zeleniny ako sú fazuľa, šošovica, hrach, kapusta, kel a kyslá kapusta aj napriek tomu, že má vysoký obsah vitamínu C. Používame len čerstvú zeleninu v neobmedzenom množstve ako je koreňová zelenina: mrkva, petržlen, zeler, kaleráb, karfiol, brokolica, špenát, hlávkový šalát, pór, tekvica, cuketa a niektoré druhy zeleniny ako sú paradajky, cvikla a reďkvička.
Šaláty: dopĺňame marinádami s citrusovou šťavou, riedeným octom, kyslým mliekom, acidofilným mliekom, nízkotučným jogurtom, nízkotučnou smotanou alebo panenským olivovým olejom.
Ovocie: podávame len zrelé a bez šupky.
Bezmäsité jedlá: Medzi diétne bezmäsité jedlá zaraďujeme ovocnú žemľovku, ryžový nákyp, palacinky na sucho pečené s nízkotučným tvarohom, krupicovú kašu, ryžovú kašu, halušky s tvarohom alebo syrom, pirohy plnené džemom alebo nízkotučným tvarohom, piškótové kocky s vanilkovým krémom a zeleninové rizota s dostupných druhov zelenín.
Nevhodné jedlá pre šetriacu diétu: mastné, ako aj na väčšom množstve tuku vyprážané alebo opekané mäsá, údeniny (okrem šunky, diétnej salámy a diétnych párkov), mastné alebo nakladané ryby, mastná hydina, škvarky alebo väčšie množstvo slaniny, cesto s väčším obsahom tuku, múčniky plnené maslovými krémami, šišky a väčšie množstvo šľahačky, ostré koreniny, ako napríklad štipľavá paprika, nové korenie, väčšie množstvo čierneho korenia a väčšie množstvo polievkového korenia, nafukujúce potraviny, ako napríklad väčšie množstvo kapusty alebo kelu, kyslé uhorky, čerstvé kysnuté pečivo, čerstvý chlieb a strukoviny, zmrzlina, alkoholické nápoje a čierna káva.


Diéta pri akútnej gastritíde
V počiatočnom štádiu ochorenia, to je v akútnom stave, sa pacientovi indikuje veľmi prísna šetriaca diéta, ktorá je často doplnená suplementami, enterálnou, alebo parenterálnou výživou. Prísna šetriaca diéta je neplnohodnotná s nízkou energetickou a biologickou hodnotou stravy, preto sa ju snažíme chorému podávať krátkodobo.
- hladovka a pokoj na lôžku,
- doplniť tekutiny parenterálne a podávanie čaju po lyžičkách,
-  postupná realimentácia trvá niekedy aj týždne.
- pacient najskôr dostane tekutú stravu ako čaj, bujón, bielu kávu z melty, neskôr podávame  kašovitú stravu so šetriacou úpravou a po odznení všetkých ťažkostí môžeme prejsť na šetriacu diétu
Charakteristika kašovitej diéty je plnohodnotná, má ľahký realimentačný charakter s fyziologickým pomerom živín a s dostatočným množstvom vitamínu C. Môžeme ju podávať dlhší čas, no nie však dlhodobo. Diéta sa riadi zásadami šetriacej diéty a je doplnená o celkovú mechanickú úpravu v kašovitej konzistencii. Liečebný účinok sa dosiahne predovšetkým vhodným výberom potravín a ich správnou technologickou úpravou. Všetky potraviny treba upraviť tak, aby čo najviac šetrili chorý žalúdok, to je nedráždili mechanicky, termicky ani chemicky. Technologickou úpravou sa má zvýšiť aj stráviteľnosť pokrmov a znížiť nafukovací účinok.
 
Diétny postup pri chronickej gastritídy
Prechod z akútneho stavu ochorenia do chronického stavu, alebo do obdobia pokoja, tiež súvisí so zmenou diéty, ktorá je menej prísna, čiže základná šetriaca diéta. Základná šetriaca diéta je plnohodnotná s vyššou energetickou a biologickou hodnotou. Podáva sa dlhodobo a niekedy aj celoživotne. Výnimkou však nie je, že pacient sa opäť vracia k veľmi prísnej diétnej liečbe, aj keď sa už ocitol v rekonvalescencii. Dôvod je v charakteristike ochorenia, ktoré sa vyznačuje častejším prelínaním akútneho a chronického stavu. Príjem potravy ako aj úprava denného režimu je jesť viac krát denne, ako aj rozdelenie pracovných povinnosti či odpočinku. Pokrmy musia mať šetriaci charakter, pri znížení žalúdočnej sekrécie môže byť mierne dráždivá, V niektorých prípadoch pomôže rôznorodá diéta plná vitamínov, minerálnych látok a potraviny s obsahom železa a vlákniny. Je zakázané fajčiť, piť alkoholické nápoje a kávu.

Diéta pri vredovej chorobe žalúdka
Najčastejším problémom pri tejto diéte je hltavé jedenie, dlhé intervaly medzi jedlami, prejedanie sa a taktiež na tuk bohaté jedlá, ďalej neskoré večere, jedlo v strese, pitie alkoholu a fajčenie. Diéta sa podáva zväčša ešte v štádiu, keď chorí má ťažkosti. Strava je upravená tak, aby šetrila chorý orgán po stránke chemickej, mechanickej i termickej. Znamená to, že sa nepodávajú potraviny, ktoré žalúdok chemicky dráždia, a tým zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy. Sú to napríklad mäsové vývary a šťavy, pokrmy opekané alebo vyprážané na tuku, čierna káva, korenie a alkohol. Mechanickým dráždidlom sú všetky potraviny, ktoré obsahujú veľa nestráviteľnej buničiny – čierny chlieb, strukoviny, surové ovocie so šupkou a zrniečkami, kel, kapusta, uhorky, mak a orechy. Žalúdok dráždi aj väčšie množstvo prijatého jedla, preto chorý má jesť naraz menej, ale častejšie. Pri bolestiach sa aj v noci podáva buď mlieko, alebo smotana s piškótou alebo suchárom. Termicky sa žalúdok šetrí podávaním nie veľmi horúcich ani studených jedál. Medzi potraviny, z ktorých sa pripravujú pokrmy sú: mlieko, smotana, mäkký čerstvý tvaroh, vajcia, obilniny, zemiaky, staršie pečivo, chudé bravčové mäso, hovädzie mäso, hydina, nemastné ryby. Z tukov sa môže používať stolový olej a čerstvé maslo, ktoré sa pridáva do hotového jedla. Ťažko stráviteľné a nafukujúce potraviny sú zakázané, napríklad mastné bravčové mäso, husacina, kačacina, zverina, čerstvé kysnuté, maslové a lístkové múčniky. Ťažkosti, ktoré súvisia s pooperačným stavom je rýchle vyprázdňovanie žalúdka, zlým premiešaním stravy, zvýšenou črevnou motilitou a menšou žalúdočnou sekréciou. Je narušený aj gradient pH, tým aj narušené vstrebávanie glukózy – dumping syndróm, čím vedie k hypersekrécii inzulínu, čo má za následok hypoglykémiu. Približne tri mesiace po operácií zaniká dumping syndróm. Napomáha tomu príjem menších porcii jedlá. Neskorý dumping syndróm je sprevádzaní typickou hypoglykémiou asi 2 hodiny po jedle. Prirodzene pomôže podávanie glukózy, alebo podávanie sladkých jedál. Preventívne pomáha častý príjem malých porcii bez väčšieho obsahu glukózy.

Diéta pri okultnom krvácaní
Táto diéta sa používa pri zisťovaní okultného (skrytého) krvácania pri vredovej chorobe žalúdka. V poslednom období došlo k pokroku v zisťovaní okultného krvácania. V súčasnej dobe sa používa modifikovaný guajakový test Haemoccult. Lekár posúdi, či pri tomto teste je potrebná diéta. Ak je nevyhnutná, tak sa podáva tri dni v kašovitej forme. Jedlé sú rozdelené do viacerých denných dávok. Zo stravy vylučujeme chlorofyl a železo, ktoré sa vyskytuje v potravinách ako sú mäso, špenát, hrášok, fazuľka, koreňová zelenina. Preto vylučujeme zo stravy potraviny, ktoré farbia stolicu. Je potrebné zaradiť do jedálneho lístka pokrmy, ktoré neobsahujú železo a chlorofyl. Výber potravín je preto obmedzený. Základom diagnostickej diéta je strava, ktorá obsahuje mlieko a mliečne výrobky, sacharidové potraviny – zemiaky, obilniny, ryža, pečivo, cestoviny. Z vajec sa používa iba bielko. Jedlá sa pripravujú podľa prísnych zásad šetriacej diéty. Pridávame maslo do hotových jedál, mierne solíme a sladíme.

Diétna liečba rakoviny žalúdka
Liečba závisí od toho, či možno vykonať radikálny chirurgický výkon, alebo či ide o neoperovateľnú formu rakoviny. Na operáciu je potrebné pacienta dôkladne pripraviť, realimentovať ho, aby ho zvládol úspešne. Po úspešnej operácie treba pokračovať v realimentácii pacienta, dosiahnuť pozitívnu dusíkovú bilanciu a správnou výživou prispieť k nadobudnutiu telesných síl a k zvýšeniu telesnej hmotnosti. Pri neoperovateľnom nádore sa pokúšame spomaliť výrazné schudnutie pacienta a vhodnou diétou zmierniť jeho žalúdočné ťažkosti.
Pred operáciou je potrebné pacientovi podávať výživnú diétu. Ak pacient z rôznych príčin nevládze túto stravu konzumovať, doplníme ju parenterálnou výživou. Po operácii je potrebné dodržiavať prísnu šetriacu diétu, ktorá je ľahko stráviteľná, kaloricky a nutrične výživná. Treba prihliadať aj na požiadavky pacienta a osobitné chute.
Príprava pokrmov je v šetriacej úprave. Obmedzujú sa jedlá ťažko stráviteľné. Napríklad: tučné mäsá a ryby, majonézové šaláty, smotanové omáčky a vyprážané pokrmy. Taktiež vylučujeme nafukujúce potraviny, ktoré obsahujú veľa vlákniny. Výber potravín je podobný ako pri chronickej gastritíde.

Jedálny lístok pre šetriacu diétu

1. deň:
R: chlieb, maslo, tavený syr, káva
D: banán
Ob: polievka drobková, dusené kuracie prsia, ryža, mrkvový šalát
Ol: žemľa, maslo, med,
V: zeleninový karbonátok, zemiaková kaša, cvikla
2. deň:
R: chlieb, vajcová nátierka, čaj
D: jablko
Ob: polievka rascová, mäsové guľky, paradajková omáčka, zemiaková kaša
Ol: rožok, mlieko
V: rezance s tvarohom, acidofilné mlieko

 

Tabuľka 1 1. deň, výpočet energetickej a biologickej hodnoty

Raňajky chlieb, maslo, tavený syr, káva
Desiata banán
Obed polievka drobková, dusené kuracie prsia, ryža, mrkvový šalát
Olovrant žemľa, maslo, med
Večera zeleninový karbonátok, zemiaková kaša, cvikla

Potraviny Dávka v g KJ B/g T/g S/g
chlieb rascový 80 752 5,84 0,96 36,96
maslo 15 451,65 0,075 12,165 0,045
syr tavený 50 392,5 9,8 5,7 0,4
mlieko polotučné 200 404 6,4 4 8,8
cukor 15 241,35 0 0 14,925
     
banán 150 570 1,8 0,3 34,5
     
kurča, mäso s kosť. 80 261,6 11,36 1,6 0
koreňová zelenina 50 73,5 0,8 0,1 3,55
cestoviny 20 307,4 2,34 0,44 14,82
kuracie prsia 100 367 19,8 0,8 0,3
olej 5 182,5 0 4,91 0
múka hladká 10 148,7 1,04 0,13 7,43
ryža 80 1189,6 5,36 0,56 63,12
olej 5 182,5 0 4,91 0
mrkva 120 206,4 1,32 0,24 10,92
cukor 15 241,35 0 0 14,925
citrón 10 16,4 0,03 0 1,05
     
žemle 40 532,4 3,96 1,4 24,16
maslo 15 451,65 0,075 12,165 0,045
med včelí 30 379,2 0,06 0 23,37
     
koreňová zelenina 200 294 3,2 0,4 14,2
vajcia 25 163,75 3,25 2,75 0
strúhanka 20 313,4 2,2 0,28 15,62
zemiaky varené 250 925 5 0,5 50,25
mlieko polotučné 100 202 3,2 2 4,4
maslo 5 150,55 0,025 4,055 0,015
cvikla 150 221 2 1 10
SPOLU  9620,9 88,435 61,265 353,855


Tabuľka 2 2. deň, výpočet energetickej a biologickej hodnoty

Raňajky chlieb, vajcová nátierka, čaj
Desiata jablko
Obed polievka rascová, mäs. guľky, paradajk. omáčka, zemiak. kaša
Olovrant rožok, mlieko
Večera rezance s tvarohom, acidofilné mlieko

Potraviny Dávka v g KJ B/g T/g S/g
chlieb rascový 80 752 5,84 0,96 36,96
maslo 15 451,65 0,075 12,165 0,045
vajcia 50 327,5 6,5 5,5 0
čaj 1,5 0 0 0 0
cukor 15 241,35 0 0 14,925
citrón 10 16,4 0,03 0 1,05
     
jablká 150 358,5 0,45 0,6 22,05
     
múka hladká 20 297,4 2,08 0,26 14,86
olej 5 182,5 0 4,91 0
vajcia 25 163,75 3,25 2,75 0
bravčové mäso chudé 40 396,8 6,92 7,28 0
hovädzie mäso 40 267,2 8,32 3,12 0
ryža 20 297,4 1,34 0,14 15,78
vajcia 10 65,5 1,3 1,1 0
múka hladká 20 297,4 2,08 0,26 14,86
olej 5 182,5 0 4,91 0
rajčinový pretlak 30 126 1,08 0 6,72
cukor 10 160,9 0 0 9,95
zemiaky varené 250 925 5 0,5 50,25
mlieko polotučné 100 202 3,2 2 4,4
maslo 5 150,55 0,025 4,055 0,015
     
rožok 40 478,8 3,36 0,4 24,08
mlieko polotučné 200 404 6,4 4 8,8
     
cestoviny 120 1844,4 14,04 2,64 88,92
tvaroh mäkký 100 437 19,4 0,3 4,8
maslo 20 602,2 0,1 16,22 0,06
mlieko acidofilné 150 402 4,95 5,4 7,05
SPOLU  10030,7 95,74 79,47 325,575


Záver
Výživa je základnou potrebou človeka a je jedným zo základných faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj a zdravý rast ľudského organizmu. Správna výživa má veľký celospoločenský význam, pretože sa podieľa na vytváraní zdravých životných a pracovných podmienok a na zdravom spôsobe života a práce.
Dnešné životné tempo i pri mnohých svojich dobrých stránkach poznamenalo stravovanie a uplatňovanie správnych zásad vo výžive aj negatívne. Okrem správneho zloženia stravy treba dodržiavať prirodzený rytmus prijímania potravy v priebehu dňa. Pravidelnosť v jedle vyvoláva naopak chuť do jedla, pohodu a celkový pocit zdravia. Nedodržanie správnych zásad životosprávy môže zapríčiniť vážne zdravotné ochorenie. Chorý organizmus je na rozličné drobné chyby vo výžive oveľa citlivejší ako zdravý organizmus a s prípadnými nedostatkami sa vyrovnáva veľmi ťažko. Preto treba všetky zásady správnej výživy dodržiavať zvlášť úzkostlivo.
V čase choroby pribúda navyše ešte jedno hľadisko, na ktoré treba osobitne upozorniť. Výživa v organizme do značnej miery vplýva na premenu látok. Túto skúsenosť využívame aj v liečbe. Hovoríme, že pacienta môžeme potravou nielen živiť, ale ho vhodným spôsobom výživy môžeme aj liečiť a vyliečiť. Ak sa chorý organizmus včas a riadne nelieči, veľmi ľahko môže predčasne stratiť pracovnú schopnosť a niekedy aj život.

 

 

 

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
Naposledy zmenené ( 31 august 2011 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2016 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001