Dnes je štvrtok 9. apríla 2020. Sviatok má Milena zajtra má sviatok Igor .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
Poďakovania
Koronavírus

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow LEKÁRSKE LISTY: Chronické ochorenia obličiek a liečebná výživa
LEKÁRSKE LISTY: Chronické ochorenia obličiek a liečebná výživa Formátovať pre tlač

30 august 2011    

Uverejnené: 4.8.2011
Autor: Henrieta Findríková, vedúca asistentka výživy Oddelenia liečebnej výživy UNLP Košice


Ochorenia obličiek boli známe už v staroveku. Vyšetrenie vzhľadu moču patrilo dlhú dobu k základnej vyšetrovacej metóde vtedajšej medicíny. Sledovala sa farba, množstvo, sediment ale aj chuť a zápach. Podrobnejšie vyšetrenie moču sa začali praktizovať až  v  19. storočí. Presná diagnostika obličkových ochorení je v ranných formách veľmi ťažká. Ochorenia prebiehajú veľmi nenápadne, skryto, dlhodobo a môžu viesť až k rozvoju obličkového zlyhania (Teplan, 2005, s. 16). Je smutnou skutočnosťou že až jedna štvrtina pacientov s nezvratným zlyhaním funkcií obličiek nebola predtým podrobnejšie vyšetrená a ochorenie sa zistilo až vo fáze konečného zlyhania funkcií. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo že výskyt chronického ochorenia obličiek vo vyspelých krajinách sa pohybuje medzi 5 - 10% (Tesař, 2008, s. 36). Presné stanovenie funkcie obličiek GF (glomerulárnej filtrácie), umožňuje rozdeliť pacientov s chorobami obličiek do piatich skupín. V súčasnosti  sa chronické ochorenia obličiek klasifikujú podľa K/DOQI (Kidney Disease Outcome Quality Initiative), sú stanovené NKF (National kidney foundation), ktoré uvádzame v tabuľke č. 1. Chronické ochorenie obličiek je definované ako poškodenie obličiek alebo ak glomerulárna filtrácia je menšia ako 60 ml/min/1,73m² a trvajúca 3 a viac mesiacov. Poškodenie obličiek je definované ako patologická abnormalita, alebo ak oblička vykazuje znaky poškodenia zahrňujúce abnormality v krvných a močových testoch (Levey, Coresh a kol., 2002, s. 44).

Tab. 1 Štádia chronického ochorenia obličiek podľa K/DOQI, 2002
(K/DOQI Clinical practice guidelines for chronic kidney disease NKF, 2002, s. 44)
Štádium         Charakteristika GF(ml/min/1,73m²)
Štádium 1  poškodenie obličiek s normálnou GF ≥90
Štádium 2 poškodenie obličiek s ľahkým poklesom GF 60-89
Štádium 3 poškodenie obličiek so stredným poklesom GF 30-59
Štádium 4 ťažké poškodenie obličiek s poklesom GF 15-29
Štádium 5 chronické renálne zlyhanie vyžadujúce liečbu
nahrádzajúcu funkcie obličiek  <15

Klinický obraz
Chronické ochorenie obličiek sa vyvíja postupne, väčšinou aj niekoľko rokov. Ochorenie je ireverzibilné a vedie k narušeniu koncentračných látok v organizme, ktorých metabolizmus obličky regulujú. Dochádza k zmenám v zložení extracelulárnej tekutiny. Ďalšie zmeny ktoré nastávajú sa prejavujú ako metabolické poruchy sekretorickej činnosti, ale aj zmenami v metabolicko - endokrinnej funkcii obličiek. Tieto zmeny sa prejavia pri veľkej záťaži na organizmus pri traumách, operáciách alebo infekciách (Demeš, Kováč, 2001, s. 1273). Chorý má príznaky anémie (dýchavica, slabosť, únava), príznaky hypertenzie (bolesť hlavy, závraty), retencie dusíkatých látok (únava, nechutenstvo, hnačka), renálnej osteopatie (bolesti v kostiach, zlomeniny, svalová slabosť). Kožu má bledú, žltosivú a suchú. Je malátny, apatický, somnolentný, sopor až kóma. Chorý trpí polyúriou (2 - 4 litre vodnatého bledého moču za 24 hodín) v konečných štádiách je prítomná oligúria (Lišková, 2005, s. 105). Medzi faktory progresie chronických ochorení obličiek patria tieto rizikové faktory: základné ochorenie, vek, pohlavie, rasa, hypertenzia, proteinúria, hyperfosfátémia, hyperlipoproteinémia, malnutrícia a hypertrofia v reziduálnych nefrónoch  (Teplan a kol., 2006, s. 359).

Liečba
Dlhodobá konzervatívna liečba pacientov s chronickým ochorením obličiek zlepšuje prežívanie pacientov. Konzervatívnou liečbou sa rozumieme všetky diétne a medikamentózne opatrenia, ktoré vedú k úprave alebo k priaznivému ovplyvneniu metabolických odchýlok a k udržaniu homeostázy organizmu. K predĺženiu života chorého je nutné niekedy použiť metód ktoré nahradzujú funkciu obličiek- dialýza a transplantácia. Bez ich použitia sa vyvíja súbor klinických a laboratórnych parametrov tzv. uremický syndróm reprezentovaný hyperhydratáciou, hypertenziou, srdcovou nedostatočnosťou, perikarditídou, nauzeou, vracaním, hnačkami, zvýšenou neuromuskulárnou dráždivosťou, neskôr somnolenciou a kómou (Demeš, Kováč, 2001, s. 1273).

Liečebná výživa pri ochoreniach obličiek
Liečebná výživa zaujíma v starostlivosti o chorého s ochorením obličiek významné postavenie. Úlohou diétnych opatrení je zníženie nárokov na eliminačnú funkciu obličiek   a úprava homeostázy organizmu. Pri diétnej liečbe sa musí rozlišovať vlastné ochorenie obličiek a stav funkcie obličiek.
Vo vzťahu medzi výživou  a nefrológiou môžeme rozlíšiť tieto základné oblasti
• výživa ako faktor na spomalenie progresie obličkovej nedostatočnosti
      (diéta s zníženým príjmom bielkovín)
• stavy, kedy je nutné rešpektovať akútnu zníženú eliminačnú schopnosť obličiek (napr. prívod soli, vody a fosforu)
• výživa chorých v dialyzačnom programe a po transplantácii obličky
• výživa chorých so zníženou funkciou obličiek a s malnutríciou
      (rešpektovať stupeň zníženej funkcie obličiek a súčasne aj metabolické   
       odchýlky)

Historický prehľad vzniku diét s zníženým obsahom bielkovín
Priaznivé účinky nízkobielkovinových diét (NBD) sú známe už viac ako 50 rokov. Účinok týchto diét je predmetom častých diskusií v oblasti dietoterapie v nefrológii. Pojem NBD alebo diéta s obmedzením bielkovín je chápaná pomerne široko – od 0,35 g bielkovín/kg telesnej hmotnosti do 0,8 g/kg na deň (Sulková a kol., 2008, s. 233). Potvrdenie alebo vyvrátenie priaznivého významu NBD bolo považované za tak dôležité, že v USA bola z vládnych prostriedkov financovaná štúdia MDRD zaoberajúca sa touto otázkou.                 Jej výsledky boli publikované v roku 1994 v časopise New England Journal of Medicine. Štúdia dokázala že nízkobielkovinová diéta spomaľuje progresiu zániku funkcie obličiek. Súčasne však štúdia upozornila na malnutríciu ako možný negatívny dôsledok obmedzenia bielkovín v diéte (Klahr a kol., 1994, New England.). Prísne obmedzenie bielkovín v diéte  na 0,35 g/kg telesnej hmotnosti, ako súčasť terapie renálneho zlyhania navrhli Giovanetti a Maggiore v roku 1964 na základe pozorovania. Znížením príjmu bielkovín v strave (so suplementáciou esenciálnych aminokyselín) predĺžili prežívanie pacientov. V tej dobe bola dialyzačná liečba menej dostupná, preto diéta našla širokú odozvu a uplatnenie. Neskôr boli získané aj experimentálne výsledky podporujúce jej aplikáciu – v experimente na zvieratách znižovala nízkobielkovinová diéta hyperfiltráciu v reziduálnych nefrónoch. Diéta s obmedzením bielkovín zníži substráty z ktorých sa tvoria katabolity zadržané pri zlyhaní obličiek a zodpovedné za tzv. uremický syndróm. V dobách, keď nebola dostupná dialyzačná liečba predstavovala NBD jednu z mála možností ako zabrániť na prechodnú dobu uremickým príznakom. V tejto dobe platí že obmedzenie príjmu bielkovín v diéte na spomalenie poklesu renálnych funkcií nesmie byť aplikované za cenu vzniku malnutrície. V tomto ohľade je dôležitá spolupráca nefrológa, dietológa a asistenta výživy (Sulková a kol., 2008, s. 234).

Význam nízkobielkovinovej diéty
Zníženie proteinúrie – jej veľkosť má priamy vzťah k postupu chronického renálneho ochorenia. Pri podávaní diéty so zníženým obsahom bielkovín dochádza k zníženiu proteinúrie znížením glomerulárnej kapilárnej hypertenzie.
Metabolické zmeny – zloženie diéty môže významne znížiť vysokú hladinu tukov v krvi a tým ovplyvniť nepriaznivý účinok lipoproteínov pri postupe chronickej renálnej insuficiencii. Zvýšené množstvá polysacharidov a vlákniny stabilizujú metabolizmus cukrov a ovplyvňujú aj hladinu triacylglycerolov. Diéta sa svojou energetickou hodnotou podieľa na vyrovnanej dusíkovej bilancii a prevencii katabolizmu. Pri zníženom množstve bielkovín v strave sa znižuje aj príjem fosfátov, a tým sa priaznivo ovplyvňuje hyperfosfatémia.
Pozitívny vplyv na metabolickú acidózu –znížením príjmu bielkovín sa znižuje v obličkách tvorba amoniaku. Jeho zvýšená tvorba spôsobuje progresiu tubulointersticiálneho poškodenia.
Zníženie zadržiavania metabolických katabolitov – pri podávaní diéty sa znižuje tvorba a hromadenie uremických inhibítorov pochádzajúcich zo stravy.

Dôvody proti obmedzovaniu príjmu bielkovín
Malnutrícia – je častá komplikácia pacientov v dialyzačnom programe. Možné ju definovať ako stav zhoršenej výživy. Jedná sa o porušenie stavu  výživy, o nedostatok energetických zásob organizmu, nedostatok bielkovín, vitamínov alebo stopových prvkov (Kohout, 2005, s. 10). Rizikoví sú pacienti onkologický, neurologický alebo pacienti s obličkovým alebo respiračným zlyhaním (Urbánková, 2008, s. 15).
Liečba dialýzou a transplantácia - sú dnes široko dostupné, nie vždy je  nutné dodržiavať zásady diéty so zníženým obsahom bielkovín.
Non-compliance pacienta – napriek tomu že pacient je edukovaný, nespolupracuje a nedodržuje diétny režim.

Hlavné zásady dietoterapie pri chorobách obličiek
Diéta u chorých s ochorením obličiek musí byť zostavená tak aby spĺňala výživové požiadavky organizmu na jednej strane a aby bola na druhej strane aj liečebná. Má byť ľahko stráviteľná, nedráždivá aby prispela k zlepšeniu stavu chorého alebo k jeho uzdraveniu. Zo stravy musia byť vylúčené potraviny, ktoré podporujú metabolické poruchy vedúce k zhoršeniu stavu.
Regulácia príjmu vody a solí je veľmi dôležitá pri poruchách funkcii obličiek. Pri chronických nefropatiách môže byť schopnosť vylučovať sodík a vodu obmedzená, ale tiež môžu nastať situácie, kedy je porušené jeho zadržiavanie v organizme. Termín regulácie môže byť obojsmerný. Aktuálna potreba je určovaná z bilancie vody a solí sledovaním diurézy a denných strát do moču. Fyziologické vylučovanie sodíku zdravými obličkami    je 100 – 200 mmol/l. Ak je sodík vylučovaný z organizmu v nedostatočnom množstve, znižujeme prívod kuchynskej soli v potrave na menej ako 6 g/deň (Sulková a kol., 2008, s. 235). V diétnom režime to znamená stravu nesoliť a nekonzumovať ani potraviny na ktorých prípravu bola použitá soľ (konzervované potraviny a minerálky). Naopak, pri riziku nedostatočného zadržiavania sodíka v organizme (polyúria pri renálnej insuficiencii) sa sodík neobmedzuje, prípadne sa jeho príjem riadi množstvom sodíku vylúčeného do moču.
Príjem  bielkovín a energie je určený individuálne podľa stupňa zníženia obličkových funkcií a metabolického stavu chorého. Pri prvom štádiu poškodenia obličiek (s výnimkou nefrotického syndrómu) je diéta prakticky voľná, od tretieho štádiá keď sa zníži glomerulárna filtrácia pod 1 ml/s sa prívod niektorých látok v potrave znižuje a po začatí dialyzačnej terapie sa diéta významne mení (Sulková a kol., 2008, s. 232). Chorým treba opakovane vysvetľovať nielen princíp predpísanej diéty, ale hneď spočiatku uviesť, že diétne opatrenia, ktoré sú v danej chvíli predpísané sa môžu časom meniť. Pacient niekedy nevie pochopiť, prečo odporúčania ktoré akceptoval a navykol im, prestávajú byť dôležité, alebo sa niekedy aj menia. Problém s malnutríciou u pacientov s chorobami obličiek sa silne odráža v súčasnom európskom prístupe k doporučenému príjmu bielkovín u pacientov s pokročilým ochorením obličiek. Do zahájenia dialyzačného programu sa odporúča ako minimálna denná dávka bielkovín 0,6 – 0,8 g/kg telesnej hmotnosti. S príjmom bielkovín úzko súvisí aj prívod fosforu. V jednom grame bielkovín sa nachádza približne 10 – 13 mg fosforu (Sulková a kol., 2008, s. 234). Obličky chorého nie sú schopné vylučovať fosfor a  hyperfosfatémia  spôsobuje kalcifikácie ciev pacientov so zlyhaním obličiek.
Ak sú v organizme zvýšené straty draslíka (polyúria pri fáze renálnej insuficiencii) je potrebné zvýšiť jeho príjem v potrave. Naopak príjem draslíka je nutné obmedziť pri zhoršení renálnej insuficiencie a zníženej diuréze. Laboratórnymi vyšetreniami sa zisťuje množstvo draslíka vylučovaného močom, ale aj jeho aktuálna sérová koncentráciu a podľa výsledkov sa stanovuje množstvo draslíka ktoré pacient môže prijať zo stravy.
Doporučený prívod energie pre všetkých pacientov, bez ohľadu na stupeň poruchy funkcii obličiek je 140 kJ/kg telesnej hmotnosti. V skutočnosti príjem energie u pacientov je podstatne nižší, približne 92 – 100 kJ/kg telesnej hmotnosti. Je to jedna z podstatných príčin častého výskytu proteino - energetickej malnutrície u nefrologických pacientov. Štúdiom dusíkovej bilancie u pacientov liečených hemodialýzou a peritoneálnou dialýzou sa ukázalo, že pozitívna dusíková bilancia je možná iba vtedy keď je prívod energie vyšší ako 126 kJ/kg telesnej hmotnosti za deň (Sulková a kol., 2008, s. 235).
Pri chronických ochoreniach obličiek pacient často máva hyperlipidémiu, tá môže zhoršovať priebeh obličkového ochorenia. Preto sa odporúča dodržiavať aj diétne opatrenia pri poruchách  metabolizmu tukov.

Dietologická úprava príjmu bielkovín a energie je určovaná individuálne podľa stupňa zníženia obličkových funkcií a metabolického stavu chorého.


Diétne opatrenia v 3. št. podľa K/DOQI
• 0,8 g bielkovín/kg/deň (50% bielkoviny s vysokou biolog. hodnotou)
• 140 – 150 kJ/kg/deň
• príjem fosfátov 1 – 1,2 g/deň (33 – 40 mmol)
• príjem vápnika podľa akútnej hladiny
• príjem sodíka obmedzený pri opuchoch a hypertenzii
• príjem tekutín voľný, podľa diurézy
Diétne opatrenia v 4. št. podľa K/DOQI
• 0,6 g bielkovín/kg/deň (70% bielkoviny s vysokou biolog. hodnotou)
• 150 kJ/kg/deň
• príjem fosfátov do 0,8 g/deň (do 27 mmol)
• príjem vápnika 0,5 – 1 g, podľa akútnej kalcémie
• príjem sodíka 80 – 100 mmol
• príjem draslíka 55 – 65 mmol
• príjem tekutín podľa vodnej a elektrolytovej bilancie
Diétne opatrenia v 5. št. podľa K/DOQI
• 0,6 g bielkovín/kg/deň (70% bielkoviny s vysokou biolog. hodnotou)
• 150 - 160 kJ/kg/deň
• príjem fosfátov do 0,8 g/deň (do 27 mmol)
• príjem vápnika 1 – 1,5 g , podľa akútnej kalcémie (aj vápnik v ketoanalógoch)
• príjem draslíka 40 – 50 mmol, podľa akútnej kalcémie a hodnôt exkrécie draslíka
• príjem tekutín podľa vodnej bilancie
• ketoanalógy esenciálnych aminokyselín v dávke okolo 0,1 g/kg/deň, prípadne nízkobielkovinové a nízkofosfátové energetické suplementy
• príjem sodíka  80 – 100 mmol, v závislosti na sodíkovej bilancii
     ( Teplan a kol., 2006, s. 363)

Liečebná výživa pacienta v dialyzačnom programe
Nutričný stav pacientov v dialyzačnom programe je vážnym problémom. Pacient pred začatím dialyzačnej liečby musí byť edukovaný so zmenou diétnych odporúčaní. Približne jedna tretina pacientov nemá chuť k jedlu. Nové výživové odporúčania, môžu byť pre pacienta neprijateľné, bojí sa porušiť diétu ktorú dodržiaval do začatia dialýzy. Trpí aj nechutenstvom, ktorého dôvodom môžu byť uremické toxíny, nadmerný počet alebo nevhodná skladba liekov či psychosociálne problémy pacienta (depresia). K príčinám malnutrície, ktorou trpí približne jedna až dve tretiny pacientov v dialyzačnom programe, patrí nedostatočný príjem potravy alebo zlá skladba jedálneho lístka, metabolické a hormonálne zmeny pri zlyhávaní obličiek (inzulinorezistencia, rezistencia na rastový hormón, metabolická acidóza). V dlhodobom sledovaní, dialyzovaným pacientom ubúda proteínová hmota a relatívne pribúda tuk. Doporučený príjem bielkovín založený na bilančných štúdiách by mal byť pri hemodialýze 1,2 až 1,4 g/kg/deň a 1,2 až 1,5 g/kg/deň pri peritoneálnej dialýze. Pri BMI nad 30 a pod 20 sa dlhodobé prežívanie významne skracuje (Sulková, 2008, s. 28 - 29). Pri dialýze dochádza k odstraňovaniu toxických látok ale aj látok potrebných pre organizmus ako napr. vitamíny, amynokyseliny. Pri hypovitaminóze sa v praxi nahrádza pyridoxín a kyselina listová.

Diétny systém v nemocniciach
Podľa platného diétneho systému z roku 1992 je medzi obličkové diéty zaradená diéta č.6, diéta  Š 35 a Š 20.
Diéta č. 6 – s obmedzením bielkovín
Zloženie: 9500 kJ, 50g bielkovín, 75g tukov, 350g sacharidov, 90mg vit. C
Charakteristika: Je energeticky plnohodnotná, ale biologicky menej hodnotná. Diéta sa vyznačuje miernym obmedzením bielkovín 50 g/deň. V povolenej dávke sa  podávajú najmä živočíšne proteíny a zemiaky, ktoré obsahujú dostatočný podiel esenciálnych aminokyselín obmedzujú sa ostatné rastlinné bielkoviny. Jedlá sa zvyčajne pripravujú bez soli a chorý si ich podľa ordinácie /lekára/ dosoľuje povoleným množstvom soli. Vzhľadom na obmedzenie mäsa a mliečnych výrobkov strava obsahuje menej železa a vápnika, ktoré treba pri dlhšej aplikácii diéty nahrádzať. Ak sa pri podávaní 50g proteínov/deň funkcia obličiek zhoršuje, treba prejsť na špeciálne nízkobielkovinové diéty s obsahom 35g a 20g proteínov/deň (Beňo, 2003, s.128).
Technologická úprava: Jedlo sa pripravuje bez použitia kuchynskej soli a pri výbere potravín vynechávame solené potraviny. Strava musí byť nedráždivá, pri príprave stravy používame varenie, dusenie, pečenie a vyprážanie.
Výber potravín
Mlieko je zdrojom plnohodnotných bielkovín. Môžeme ho podávať samostatne alebo ho pridávame do nápojov. Je vhodné aj na prípravu pokrmov. Kyslomliečne výrobky sú dôležité nielen ako zdroj plnohodnotných bielkovín ale obsahujú aj probiotické kultúry, ktoré majú pozitívny vplyv na mikrobiálnu flóru v čreve. Vajcia obsahujú ľahko využiteľné plnohodnotné bielkoviny. Používame ich ako samostatný pokrm, ale pridávame ich aj do jedál. Mäso je zdrojom plnohodnotných bielkovín, preto nemôže byť z jedálneho lístka vylúčené. Dávka mäsa na porciu je znížená, 50 g na deň. Do jedálneho lístka zaraďujeme hovädzie a bravčové mäso, hydinu, ryby. Bielkoviny zemiakov tvoria svojim zložením prechod medzi plnohodnotnými a neplnohodnotnými bielkovinami. Snažíme sa ich zaraďovať do jedálneho lístka každý deň ako prílohu, do polievok alebo ako hlavné jedlo. Pri nízkobielkovinovej diéte nie je obmedzený žiaden druh zeleniny. Využívame je do polievok, k mäsám, ako hlavné jedlo alebo vo forme šalátov. Pri výbere ovocia zohráva rolu obsah draslíka v danom ovocí, nepodávajú sa banány, marhule, broskyne a sušené ovocie. Povolené sú jablká, citrusové ovocie, slivky, čerešne  a mnohé ďalšie druhy ovocia. Tuky
podávame hlavne rastlinné, oleje a maslo. Niektoré rastlinné tuky obsahujú vysokú hladinu sodíka preto tieto tuky nepodávame. Cukor je veľmi dôležitý zdroj energie. Používa sa na sladenie, ale aj na prípravu koláčov, želé, šalátov. Z teplých nápojov podávame čaj (ovocný, bylinkový). Povolené sú zeleninové a ovocné šťavy, džúsy, mušty. Minerálne vody vyberáme podľa obsahu sodíku. Aby sme zastreli neslanú chuť pokrmov používame rascu, majorán a zelené vňate. Jedlo nekoreníme pripravenými zmesami korenín, pre vysoký obsah soli. Na múčniky používame citrónovú kôru, vanilku, škoricu, klinčeky.
Nevhodné potraviny
Kuchynská soľ, priemyselne spracované solené potraviny, ako napr. údeniny, šunka, solené/údené ryby, mastné konzervy, slanina, slané maslo, syry, horčica, kyslé uhorky, kvasená kapusta, strukoviny, nakladaná zelenina so soľou, polievkové korenie, hotové polievky, sardelová pasta, sucháre, pečivo, chlieb, vnútornosti, minerálne vody. Mlieko a vajcia sa podávajú v povolenom množstve (Beňo, 2003, s. 128).

Diéta Š–35 a Š-20

Zloženie: 11000 kJ, 35/20g bielkovín, 120g tukov, 350g sacharidov,
                 60mg vit. C
Charakteristika: Hlavnou zásadou týchto diét je prísne obmedzenie bielkovín na 20-35g denne. Strava  obsahuje maximálne množstvo esenciálnych aminokyselín z bielkovín živočíšneho pôvodu a zo zemiakov, bielkoviny rastlinného pôvodu treba čo najviac obmedzovať, a preto pacient nekonzumuje pekárske výrobky z obyčajnej múky, ale špeciálny nízkobielkovinový chlieb a pečivo pri výrobe ktorého sa používa zemiaková múka – solamyl (Beňo, 2003, s. 134). K dosiahnutiu energetickej hodnoty využívame potraviny ako je napr. med, džem, cukor. Jedlo sa pripravuje bez soli, pacienti trpia práve kvôli tomu nechutenstvom. Pri dlhodobom podávaní tejto diéty hrozí, že sa pacient dostane do stavu malnutrície, preto musí byť strava obohatená aj o ketoanalógy esenciálnych aminokyselín. Podľa laboratórnych výsledkov stanový ošetrujúci lekár množstvo sodíka a draslíka, ktoré môže chorý prijať v strave. V prípade zvýšenia obmedzujeme tie potraviny, ktoré majú vysoký obsah K a Na, napr. čerstvé marhule, broskyne aj vo forme kompótov, sušené marhule, hrozienka, figy, banány.

Technologická úprava: Na prípravu pokrmov  varenie, dusenie, pečenie, grilovanie, ale aj vyprážanie.
Výber potravín
Mlieko sa ako samostatný nápoj nepoužíva, mliečne výrobky (tvaroh, jogurt, acidofilné mlieko, termix a iné) sa podávajú pacientom v polovičnej dávke.
Vajíčka sa používajú ako samostatný pokrm alebo na zvýšenie energetickej hodnoty jedál. V diétnom systéme je povolené 2 kusy vajec na deň. Pokiaľ má pacient problémy s metabolizmom tukov, využívame hlavne vaječné bielka.
Zelenina a zemiaky tvoria hlavnú skupinu potravín využívaných pri tejto diéte. Obsahujú malé množstvo bielkovín a v kombinácií s cestovinami dokážu zabezpečiť energiu a pocit sýtosti. Ovocie sa konzumuje hlavne v surovom stave, pre vysoký obsah vitamínov. Pripravujeme z neho šaláty obohatené o med, šľahačku, aby sme zvýšili energetický obsah. Pripravujeme z neho aj múčniky, pyré. Tuky nie sú obmedzené, ak má pacient problémy s vysokou hladinou tukov tak to zohľadňujeme v diéte. Cukor je významný zdroj energie, používame ho na ochutenie čaju, na prípravu múčnikov, pudingov. Na prípravu chleba sa používa špeciálna nízkobielkovinová múka, alebo kukuričný a zemiakový škrob. Špeciálna múka sa používa aj na prípravu jedál (palacinky, placky, lokše) aj na zahusťovanie pokrmov.


Záver
Ochorenia obličiek môžu postihnúť každého človeka a nezávisí to od veku. Často za vzniknuté stavy môže aj nesprávne stravovanie a nedodržiavanie pitného režimu. Úlohou obličiek je udržovať stálosť vnútorného prostredia organizmu. K zlyhávaniu funkcií obličiek nedochádza okamžite, ale postupne. Často si to človek ani neuvedomí a až pri náhodnom vyšetrení sa zistí porucha. Úlohou tejto práce bolo poukázať na význam dodržiavania správneho diétneho režimu. Ten je stanovený podľa zdravotného stavu pacienta a ak je pacient edukovaný a spolupracuje, dá sa predísť zhoršeniu stavu alebo k spomaleniu progresie. Chorého treba upozorniť aj nato, že diétne opatrenia sa môžu časom meniť. To znamená nielen sprísnenie diétneho režimu ale veľa krát aj je ho zmiernenie. Pacienti s chronickým ochorením obličiek často trpia malnutríciou, ktorú má na svedomí práve zlá životospráva a nechutenstvo. Úlohou kazuistiky je zhodnotiť stav chorého a podľa ordinácie lekára pripraviť pacientovi diétny plán, s prihliadnutím na stravovacie zvyky pacienta a na momentálny stav v ktorom sa nachádza. Cieľom liečebnej výživy je zabezpečiť prísun energie a látok pre telo dôležitých, aby nedochádzalo k malnutrícii alebo k zhoršeniu stavu nesprávnou skladbou jedálneho lístka.

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
Naposledy zmenené ( 31 august 2011 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2016 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001