Náročná situácia s pandémiou COVID-19 sa dotkla všetkých pracovísk Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. Mimoriadny nápor rodičiek pocítila kvôli tomu pôrodnica na Triede SNP. „Za prvé tri mesiace tohto roka sa v dôsledku epidemiologických opatrení zvýšil počet pôrodov na našom pracovisku o takmer 30%,“ povedal prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky doc. MUDr. Peter Urdzík, PhD., MPH. Dôvodom nárastu pôrodov na klinike je predovšetkým skutočnosť, že pôrodnica na Rastislavovej ulici slúžila od januára výlučne budúcim matkám, ktoré mali pred pôrodom pozitívne testy na ochorenie COVID-19. 

Prehľad za roky 2019-2021 (január-marec) – pôrodnica Tr. SNP 1
rok 2019  počet novorodencov    375
rok 2020  počet novorodencov    362
 rok 2021  počet novorodencov    453 

 MUDr. Peter Krcho, PhD., primár Neonatologického oddelenia na Tr. SNP

Novorodencov „očkujú“ ich vlastné mamy. Pokiaľ prekonali v tehotenstve COVID-19
Od januára do marca sa na Tr. SNP narodilo 453 novorodencov. „Keď som si porovnal počty narodených detí za uplynulých desať rokov, je to určite rekord  za prvé tri mesiace,“ uviedol primár  MUDr. Peter Krcho, PhD., ktorý vedie Neonatologické oddelenie UNLP od marca 2020. Neonatológovia zároveň vyšetrili všetky deti matiek, ktoré prišli do pôrodnice potom, čo prekonali ochorenie COVID-19 počas gravidity. „Zistili sme, že každé dieťatko malo špecifické protilátky od mamky. My týchto novorodencov označujeme za novorodencov očkovaných proti infekcii COVID-19 vlastnou mamkou - pasívnym presunom protilátok. A samozrejme všetkých ošetrujeme spolu, čo je najmä v tomto čase extrémne dôležité, nakoľko materským mliekom dostávajú od vlastnej mamičky ďalšie protilátky,“ vysvetľuje P. Krcho. „Súčasne sme v tomto období ošetrovali 19 novorodencov, ktorí boli predčasne narodení a krátkodobo vyžadovali vysokošpecializovanú intenzívnu starostlivosť. Najdôležitejšie, čo sme vedeli zabezpečiť,  bolo ošetrovanie spolu s mamičkami počas celej hospitalizácie. Najmä v čase pandémie je to obrovské pozitívum“.   

Pôrodnica na Rastislavovej už pre všetky rodičky
Od tohto týždňa začína všetkým rodičkám opäť slúžiť aj pôrodnica na Rastislavovej ulici. Od januára bola vyčlenená len pre COVID pôrody. Do dnešného dňa ich uskutočnila 184. Ako bude fungovať pôrodnica v novom režime? „Bežné rodičky budú umiestnené na 4. poschodí nášho oddelenia, kde je pôrodná aj sekčná sála zvlášť. Osobitné podmienky pre COVID-19 pozitívne rodičky ostávajú naďalej vytvorené na 5. poschodí, vrátane pôrodnej i operačnej sály, čiže sú absolútne izolované od ostatných rodičiek. Teší ma, že sa k nám vďaka zlepšujúcej sa epidemickej situácii môžu vrátiť bežné rodičky, na ktoré už netrpezlivo čakajú naši šikovní pôrodníci," uviedol MUDr. Ladislav Rosocha, PhD., MPH, MBA, primár Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v areáli na Rastislavovej.

MUDr. Ladislav Rosocha, PhD., MPH, MBA, primár Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia 

Starší školáci sú nadmerne vystresovaní z enormného množstva medializovaných správ o COVID-19, ktoré deprimujú aj dospelých, nieto ešte deti. Už rok čakajú na správu, kedy pôjdu do školy a miesto toho sa dozvedajú, koľko ľudí infekcii už podľahlo. Deti trýzni neistota, v ktorej žijú a nik im nevie poskytnúť sofistikovanú predpoveď ako dlho bude covidové nebezpečenstvo ešte trvať. „Jednoduchšie deti to tak nevnímajú, ale tie, ktoré majú vyšší stupeň abstraktného myslenia, majú problémy. Ak to v sebe deti držia, podliehajú depresiám,“ tvrdí MUDr. Katarína Ackermanová, ktorá vykonáva pedopsychiatrickú prax v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura už 30 rokov. „Dôležitá je adaptácia a spolužitie s týmto obdobím, inak dochádza k narušeniu sociálneho vývinu u detí,“ radí psychologička Mgr. Patrícia Vesel Ganoczyová z I. psychiatrickej kliniky.

Ilustračný záber z terapie, I. psychiatrická klinika 

Internet a „svietiace deti“ – riziko vážnych závislostí
Deti a mladiství doma bez kontroly často uprednostňujú svoje potreby pred školskými povinnosťami. Objavujú sa poruchy správania, neúčasť na dištančnom vzdelávaní. „Majú prevrátený denný režim, v noci trávia veľa času na PC, hrajú počítačové hry, komunikujú nezdravo na sociálnych sieťach a reálne im hrozí závislosť na internete,“ konštatuje Ackermanová. Samostatným problémom je čas, ktorý deti trávia pri obrazovkách a displejoch (Play station, X box, TV obrazovka, notebook, tablet, mobil..). „Hovorím im, že od toľkého žiarenia obrazoviek svietia v tme :-) V problematických rodinách sa táto voľnočasová aktivita mieša s únikom pred realitou a je ťažké nájsť zdravú hranicu. Vtedy veľa pracujem s rodičmi na vzťahoch s ich deťmi, aby deti videli aj iný zmysel v živote, nielen postup v dosiahnutých leveloch a v počet vzhliadnutých youtuberov,“ vysvetľuje Vesel Ganoczyová. „Všeobecne by bolo fajn ustáliť sa na konkrétnom čase, kedy deti môžu tráviť čas pri displeji (napr. hodinu denne),  alebo si dohodnúť konkrétne dni. My dospelí by sme im mohli ísť príkladom a napr. nečítať si správy na telefóne pri obede“.

V mojej hlave žijú ďalší ľudia – disociatívna porucha z 19. stor. opäť v hre
Tým, že deti sú vystavované dlhodobému stresu, ktorý ma charakter kumulatívnej traumy (súčasne pôsobí viac stresových faktorov) uplatňujú sa vôľou neovplyvniteľné disociatívne  psychopatologické mechanizmy a môže sa rozvinúť disociatívna porucha identity. „Predstavuje obranný mechanizmus. Dieťa stojí pred dilemou: Čo ak tu nie som sám, čo ak vo mne žije ešte ďalšia osoba? Sám pacient sa pri tom označuje za “hostiteľa”, pričom k jeho osobnosti sa pridruží ďalšia, niekedy je ich viac,“ konkretizuje pedopsychiatrička Ackermanová. Disociatívne poruchy boli časté v 19. a začiatkom 20. storočia, no doba sa zmenila a po 100 rokoch odborníci, pri diferenciálno - diagnostických úvahách, opäť na nich myslia a adekvátne ich liečia.

MUDr. Katarína Ackermanová, pedopsychiatrička

Domáca izolácia robí z niektorých školákov svedkov domáceho násilia
Pandemická separácia vyslovene ohrozuje deti z problematických rodín, kde sú komplikované vzťahy, nehovoriac o rodinách, kde vládne násilie, osočovanie, zneužívanie atď. Mnohých rodičov pandémia pripravila o prácu, majú finančné problémy, aj to negatívne ovplyvňuje vzťahy v rodine. „Počas dištančného vzdelávania doma sa mnohé deti stávajú očitými svedkami domáceho násilia, ktorého sa niektoré postupne stávajú obeťami, čo vážne ohrozuje ich harmonický vývoj,“ upozorňuje Ackermanová.

Deti, ktoré sa necítia doma ako doma, uvažujú aj o samovraždách, za posledný rok stúpli o 20%
Sú to rodiny, v ktorých deti nezažívajú podporu, nik ich nevedie a chýbajú im konštruktívne výchovné pravidlá. Nerozumejú si s rodičmi, ich novými partnermi, súrodencami. Nemajú počas covid situácie kam ujsť - žiadne osobné rovesnícke kontakty, záujmové krúžky, voľnočasové aktivity, či stretnutia s obľúbenejšími alebo chrániacimi rodinnými príslušníkmi (babky, tety, bratranci atď.). „Pri takmer nulovej šanci uniknúť z problematickej izolácie zažívajú pocit úplného zúfalstva a beznádeje, a nie zriedka sa uchýlia k sebaubližovaniu, samovražedným úvahám až pokusom,“ upozorňuje psychologička. „Mám aj 9-10ročné deti, ktoré proklamujú túžbu zomrieť. Problémom sú vzťahy s rodičmi a súrodencami, šikana, rodičovské tlaky na školský výkon (bez záujmu, prečo to deťom nejde), zrady v kamarátstvach, nešťastné lásky, aj internetové stalkovanie. Deti sú na internete príliš skoro vystavené podnetom, ktoré nedokážu spracovať, a ak doma zlyháva komunikácia, deti zo svojej zúfalej situácie nevidia východisko,“ tvrdí psychologička Vesel Ganoczyová.

Základným pilierom je komunikácia v rodine
Každé dieťa má v sebe prirodzenú túžbu mať blízky vzťah so svojimi rodičmi, žiaľ niektorí rodičia túto šancu priamo zmaria. Nezužujme komunikáciu s deťmi len na výkon v škole a bežnú logistiku počas dňa. Ukazujme deťom, že aj my zápasíme s hnevmi, zradami a sklamaniami a učme ich ventilovať negatívne pocity, aby sme sa znovu mohli pozerať na svet pozitívnejšími očami. „Ak sa prežívanie dieťaťa zmení k depresívnemu, negativistickému, ak sa stiahne do seba alebo je zlostné, či si ubližuje, ide o varovné signály a netreba ich podceniť ani zvaľovať na "pubertu“. Aj negatívne emócie majú svoje miesto a dá sa s nimi konštruktívne narábať. Ak si na to rodičia netrúfajú alebo im to nejde, sme tu, aby sme im s tým pomohli,“ odkazuje Vesel Ganoczyová.

Mgr. Patrícia Vesel Ganoczyová, psychologička

Vzhľadom k aktuálne sa zlepšujúcemu  vývoju pandemickej situácie otvorila Univerzitná nemocnica  L. Pasteura Košice  ambulancie Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (KFBLR) na Rastislavovej ulici pre postcovidových pacientov. Pracovisko doposiaľ slúžilo len na liečbu hospitalizovaných COVID pacientov.
Lekári, zdravotné sestry a rehabilitační pracovníci kliniky stoja od začiatku v prvej línii zdravotníkov, ktorí sa starajú o covidových pacientov.  „Pandémia koronavírusu  nás postavila pred nové, náročné  výzvy. Pracovníci našej kliniky od začiatku pandémie zabezpečujú akútnu rehabilitačnú starostlivosť na všetkých lôžkových pracoviskách u pacientov s ochorením COVID-19. Ide predovšetkým o respiračnú fyzioterapiu, ale aj celkovú rehabilitáciu podľa stavu pacienta. V uplynulom období boli dni, kedy sme konziliárne rehabilitačne  vyšetrili aj viac než 50 pacientov denne. Mimoriadne nás teší, že u významnej časti pacientov sa aj po ťažkom priebehu ochorenia COVID-19  stav natoľko zlepšil, že mohli odísť do domácej starostlivosti,“ uviedol doc. MUDr. Peter Takáč  PhD., prednosta KFBLR UNLP a LF UPJŠ .

Nápor ľudí, administratíva, samotné očkovanie a čakanie na prípadné reakcie. Aj tieto postupy v boji s pandémiou COVID-19 koordinujú zdravotníci Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice vo Vakcinačnom centre. Už takmer tri mesiace tu denne očkujú stovky záujemcov. Štáb RTVS sprevádzala koordinátorka Vakcinačného centra a infektologička UNLP Košice, MUDr. Lenka Balogová, PhD. 

Ak si chcete pozrieť reportáž, skopírujte si odkaz do vyhľadávača: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17002/265410

MUDr. Lenka Balogová, PhD.

Vedenie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice oznamuje verejnosti, že 8. apríla bola podpísaná zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Od piatka, 9. apríla od polnoci, tak UNLP Košice, poskytuje zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom – poistencom Dôvery bez akýchkoľvek obmedzení.  

UNLP Košice oceňuje rýchle uzavretie dohody so zdravotnou poisťovňou Dôvera.  „Mrzí nás isté nepohodlie, ktoré mali  pacienti počas uplynulého týždňa, ale uzavreli sme zmluvu, ktorá je ústretová voči všetkým pacientom a nemocnici,“  uviedol generálny riaditeľ UNLP Košice Vladimír Grešš.